Divadelnú hru Zábava napísal Slawomir Mrožek začiatkom šesťdesiatych rokov. V Astorke sa možno komerčne nezúročí, ale stále môže osloviť existenciálnymi paradoxmi.
V akomsi kultúrnom dome sa trojica označená neurčito ako B, N a S domáha zábavy. Nie je však isté, či by to mala byť svadba, alebo kar, či sa vôbec nejaká žúrka kdesi koná, alebo sa ktosi zabáva bez nich.
Začínajúca režisérka Júlia Rázusová sa neprihlásila k feministickej interpretácii absurdného textu Slawomira Mrožeka zo začiatku šesťdesiatych rokov, skôr jej vraj išlo o univerzálnu výpoveď. Ženské témy však v inscenácii nemôžeme nevidieť, už len preto, že ide o babskú verziu hereckého obsadenia.
Môže byť zábava aj bez chlapov? Pustia nás do svojich kruhov, cítime v podtexte inscenácie.
Lodičky sú zbraň
Najvýraznejšia z trojice je Petra Vajdová, jej charakter je najaktívnejší. Zuzana Konečná sa prejavila najmä v závere, v kontraste s krutosťami života vynikol jej naivný herecký štýl. Menej prepracovanú úlohu má v triu Rebeka Poláková. Všetkým trom postavám by možno prospela špecifickejšia charakterizácia, rozlíšenie parochňami na blondínu, čiernovlásku a ryšavku bolo prvoplánové.
Recenzia: Zábava
Slawomir Mrožek: Zábava
Astorka Korzo ’90 Bratislava
Preklad: Ján Sedlák. Dramaturgia: Katarína Lesayová. Scéna: Ogloj Chorchoj. Kostýmy: Veronika Keresztesová.
Réžia: Júlia Rázusová
Hrajú: Petra Vajdová, Rebeka Poláková a Zuzana Konečná.
Premiéra 9. septembra 2011
Kostýmová výtvarníčka Veronika Keresztesová zvolila možno až priveľmi neutrálne oblečenie. Rázusová však pracuje zaujímavo s rekvizitami. Hlavným stavebným materiálom inscenácie sú škatule s topánkami. Lodičky s vysokými opätkami slúžia podľa kontextu aj ako zbraň či nástroj na zotročenie robotníčok v továrni na obuv.
Kto príde na dobre urobenú komédiu, nedostane celkom to, čo očakával. Zábava v podaní mladých herečiek z Astorky je len hravou nízkorozpočtovou miniatúrou.
Kto organizuje zábavu
Nie je to prvý raz, čo sa toto bratislavské divadlo otvorilo projektom mladých tvorcov. Možno sa jej tento titul až tak komerčne a divácky nezúročí, ako niekoľko rokov hraná mužská produkcia Na koho to slovo padne.
Určite však svoj prínos k rozvoju komediálneho žánru má - prinajmenšom v rámci samej Astorky.
Na slovenských scénach nevzniká primnoho projektov zo spontánnej iniciatívy tvorcov, už preto sa dá tento pokus privítať. Mrožekov raný text napísaný na začiatku šesťdesiatych rokov síce stratil už jasného organizátora spoločenskej zábavy, mnohé repliky však stále môžu osloviť svojimi existenciálnymi paradoxmi.
Prečo tu nie je zábava? Kedy bude? A s kým?
