Tri filmy nakrútil ruský režisér Alexander Sokurov o tom, ako veľkí diktátori museli uznať, že nie sú bohmi. V Benátkach zvíťazil s filmom Faust, ktorý provokuje opačnou myšlienkou.
Ruský režisér Alexander Sokurov vraví, že na ceste do Benátok cítil rozpaky a zmätok, lebo veľké festivaly považuje za oslavu márnivosti a nie za prehliadku umenia. „Je čas vymyslieť nový systém,“ citovala ho agentúra Reuters, „aj keď to väčšina novinárov odmieta prijať. Ale niekedy má menšina pravdu.“
Jeho film Faust prišiel v druhej časti programu, keď už bolo po premiére Romana Polanského, Georgea Clooneyho aj nesúťažného filmu Madonny. Tak to aj v Benátkach býva, že mediálne príťažlivejšie mená idú na začiatok. Sokurov sa však predsa len presadil a Fausta nakoniec vyhlásili za najlepší film.
Nešťastní ľudia sú nebezpeční
Sokurov ním uzatvára diktátorskú sériu, v ktorej rozprával o zodpovednosti, zločinoch a osobných tragédiách politických vodcov. Najprv nakrútil film Moloch o Hitlerovi, za ním Taurus o Leninovi a potom Slnko o japonskom cisárovi Hirohitovi. Boli to príbehy o moci a úpadku, o rozhodnutiach jednotlivcov, ktoré priviedli celú krajinu do nezmyselnej tragédie.
Posledný z trojice filmov bol možno najsilnejší. Keď Hirohito pristúpil na konci druhej svetovej vojny ku kapitulácii, vystavil seba aj celý národ potupe, horšej, ako bola vojenská porážka. Musel vyhlásiť, že nie je bohom, ale len obyčajným človekom.
Faust nie celkom zapadá do tejto trojice filmov, ale provokatívne ju završuje. Tentoraz je to fiktívny príbeh, voľne inšpirovaný Goethem a mýtickou dohodou s Mefistom. „Tyrani z mojich predchádzajúcich filmov sa vyhlasovali za božích reprezentantov na Zemi. Nakoniec však dospeli k nemilému objavu – že sú len ľudia,“ píše Sokurov v informačnom texte pre novinárov. „Faust je opačný prípad, Faust sa priamo pred našimi očami mení na idol. A jeho triumfálny pochod na záver filmu, to je iba začiatok.“
Sokurov sa odvoláva na Goetheho vetu: Nešťastní ľudia sú nebezpeční. Kulisou jeho filmu je 19. storočie, smrad, špina, dusno a hnus. Ukázať ľudskú temnotu bolo vraj nevyhnutné, aby bolo zrejmé, „koľko príležitostí má človek na zradu“.
Navždy zmenený
Predseda poroty Darren Aronofsky povedal: „Sú filmy, ktoré vás rozosmejú, sú také, ktoré vás rozplačú a také, čo vám umožia snívať. No a potom je zopár takých, čo vás navždy zmenia – a taký je aj Faust.“ Nie všetci s ním súhlasili, Sokurov kritikov rozdelil. Niekorým novinám sa tiež nezdalo, že hlavnú cenu dostal známy režisér a niekto, kto sa napriek talentu ešte nedokázal v kinách presadiť.
Lenže ako vraví Sokurov, aj on je menšina. Trvalo rok, kým jeho film Slnko našiel v japonsku distribútora, a hoci je to výborný film, ani v našich kinách nebol.
Benátky 2011 - víťazi
Zlatý lev pre najlepší film: Faust, Rusko, réžia Alexander Sokurov
Najlepší režisér: Cchaj Šang-ťun, Hongkong, za film People Mountain People Sea
Najlepší scenár: Yorgos Lanthimos a Efthimis Filippou, Grécko, za film Alpis
Najlepšia kamera: Robbie Ryan, Veľká Británia, za film Wuthering Heights
Najlepší herec: Michael Fassbender, Nemecko, za film Shame
Najlepšia herečka: Deanie Ip,. Hongkong, za film A Simple Life
Cena pre najlepší debut: La – bas, Taliansko, réžia Guido Lombardii
Favorit bol iný
Najpriaznivejšie ohlasy na festivale v Benátkach získal film Steva McQueena Shame. Porota utešila kritikov tým, že predstaviteľa hlavnej úlohy Michaela Fassbendera (na snímke TASR) vyhlásila za najlepšieho herca.
Tento rok mal festival v Benátkach silný program, o Zlatého leva sa uchádzal aj George Clooney, Roman Polanski, Steven Soderbergh či David Cronenberg. Zároveň sa čaká, že veľký kandidát na Oscara sa zjaví až na októbrovom festivale v Toronte.
