Washington 18. júla (TASR) - Úvodný film pre návštevníkov Medzinárodného múzea špionáže vo Washingtone začína vetou "Nič nie je také, ako sa zdá". Samozrejme, rúž sa v momente premení na pištoľ, v náramkových hodinkách je fotoaparát a dáždnik dokáže strieľať otrávené guľky, ktoré zabijú sovietskeho disidenta na londýnskej ulici.
Múzeum otvoria v piatok. Jeho cieľom je pokúsiť sa vniesť trochu svetla do tzv. druhej najstaršej profesie na svete: je zamerané na vynálezy, hry a romantické kúzlo špionáže. Ťažko mu odolať. Najprv sú tu dômyselné zariadenia ako napr. strelné zbrane ukryté v zapaľovači či tabatierke, odpočúvacie zariadenia ukryté v opätku, či popolník, ktorý sa po obrátení dna zmení na dekódovacie zariadenie.
Potom sú tu príbehy agentov ako bol Antonio Joseph Mendez, niekdajší majster maskovania v americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA) a terajší člena poradnej rady múzea. Mendez v roku 1980 zachránil v Iráne šiestich amerických diplomatov po tom, čo ich ambasádu obsadili ozbrojenci. Z krajiny ich dostal prezlečených za kanadských filmárov: verejne známeho konzula dokonca prezliekol za hollywoodskeho režiséra - navešal na neho zlaté reťaze, obliekol ho do obtiahnutých nohavíc a na hlavu mu dal parochňu.
Múzeum s rozlohou vyše 1000 metrov štvorcových poskytuje aj zábavu. Návštevníci sa napríklad môžu otestovať, či majú predpoklady byť dobrými špiónmi. Hneď po vstupe do múzea môžu prijať novú tajnú identitu. Nové údaje o sebe sa musia naučiť naspamäť, neskôr ich otestuje stráž vybavená počítačom. Potom sa musia pokúsiť identifikovať podozrivú aktivitu pri pohľade na typickú pouličnú scénu. Návštevníci si môžu nasadiť aj slúchadlá a počúvať rozhovory, ktoré sa odohrávajú po celom múzeu - je totiž vybavené odpočúvacími zariadeniami.
Spojením napínavých príbehov špiónov s interaktívnou výstavou sa predstavitelia múzea pokúšajú zdôrazniť aj význam špionáže a jej dôležitú úlohu, ktorú zohrala v histórii. "Špionáž môže rozhodnúť o vojne a mieri," vyhlásil E. Peter Earnest, riaditeľ múzea, ktorý 36 rokov pôsobil v CIA.
Samozrejme špióni boli kľúčovými postavami vo významných historických momentoch - od Mojžiša, ktorý vyslal svojich agentov do Kanaánu a Grékov, ktorí dobyli Tróju vďaka mužom ukrytým v útrobách dreveného koňa, až po špiónov z druhej svetovej vojny a agentov kradnúcich tajomstvá o nukleárnych zbraniach počas studenej vojny. Štyridsaťmiliónové múzeum (www.spymuseum.org) otvárajú v meste, ktoré je v súčasnosti označované za centrum svetovej špionáže - Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) predpokladá, že vo Washingtone s 570.000 obyvateľmi pôsobí 8000 špiónov. Budova komplexu je vhodne situovaná medzi National Portrait Gallery a sídlom FBI. Krížom cez rieku Potomac leží Pentagón, jeden z cieľov teroristických útokov z 11. septembra, ktoré zasa poukázali na chyby špionáže a jej význam.
"Najmä v demokracii je dôležité, aby si verejnosť reálne uvedomila význam špionáže, aby dokázala oceniť jej úlohu a vplyv na hlavné svetové udalosti. Špionáž je integrálnou súčasťou politických a sociálnych štruktúr na celom svete," povedal Milton Maltz, zakladateľ múzea. Súkromné múzeum bolo jeho snom.
Maltz sa od práce v médiách dostal až na post v Národnej bezpečnostnej agentúre, americkej kryptologickej organizácie. Po odchode z postu v televízii investoval vlastných 25 miliónov dolárov do Medzinárodného múzea špionáže. Peniaze šli napr. na vybudovanie protiatómového krytu, ktorého steny a podlaha sa otriasajú pri simulovanom atómovom výbuchu. V múzeu je vystavený jeden z posledných zachovaných šifrovacích strojov Enigma, ktoré nacisti za druhej svetovej vojny používali na tvorbu nerozlúštiteľných kódov. Tie Spojenci rozlúštili až po tom, čo sa im podarilo tajne získať jednu Enigmu.
V rámci výstavy sa ponechal aj priestor popkultúre: napr. je vystavená replika vozidla agenta 007 Jamesa Bonda Aston Martin.
Jednotlivé sekcie sú venované príbehom slávnych špiónov, napr. kuchárke Julii Childovej, tanečnici Josephine Bakerovej, či dvojitému agentovi Aldrichovi Amesovi, ktorý bol uväznený na doživotie za odovzdanie informácií s najvyšším utajením Moskve. Poštová schránka, ktorú Ames používal na odovzdávanie svojich informácií, je tiež súčasťou výstavy.
Pred odchodom z múzea si môžu jeho návštevníci podebatovať so skutočnými bývalými agentmi, ktorí ich zaskočia nečakanou milotou a úsmevmi. Návštevníci poučení prehliadkou múzea by sa im však mali prizrieť lepšie.
