SME

Môžem žiť aj v bielej škatuli

Česká a zároveň svetová architektka EVA JIŘIČNÁ nečaká, že jej návrhom budú všetci tlieskať.

Eva Jiřičná v priestoroch výstavy Jan Kaplický: Vlastní cestou v galérii Danubiana.Eva Jiřičná v priestoroch výstavy Jan Kaplický: Vlastní cestou v galérii Danubiana. (Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Otec ju varoval, aby sa nedávala na architektúru, že v tomto odbore má šancu byť iba ženou architekta. Desať rokov bola partnerkou vizionára Jana Kaplického, ale otcove obavy sa nenaplnili. EVA JIŘIČNÁ patrí aj sama k svetovej architektonickej špičke.

Čo je podľa vás základom dobrej architektúry?

"Architektúra nie je kreslenie akýchsi tvarov, ale porozumenie statike tak, aby bola stavba navrhnutá tým najekonomickejším spôsobom."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z čoho vychádzate pri svojich návrhoch?

"Vždy začíname s chápaním vnútorných funkcií budovy, až potom navrhujeme exteriér. Nemožno to robiť obrátene, vytvoriť akúsi šupku a do nej potom niečo napchať."

SkryťVypnúť reklamu

Myslel Jan Kaplický na každodennú funkčnosť svojich návrhov?

"Jana nezaujímalo, či para z hrnca niekomu obarí ruku, kým ten hrniec vyzeral pekne. Bol veľmi citlivý na svoje projekty, neznášal, ak mu v nich zmenili akýkoľvek drobný detail, bol schopný sa s majiteľmi celé roky nerozprávať, ak niečo na dome ním navrhnutom zmenili či sa z neho odsťahovali. Neprišiel ani na slávnostné otvorenie Selfridge v Birminghame, pretože investor nezrealizoval ním navrhnutú záhradu na streche tohto obchodného domu."

Kaplického stavby dostávajú často prezývky podľa zvierat, inšpirovala ho skutočne príroda?

"Jeho inšpiráciou boli aj ľudia či móda, stále mi hovoril, akí sú ľudia farební. Preňho neboli čierno-biele ani výkresy, čierno-biela kombinácia bola preňho známkou úbohosti. Jeho obľúbené farby sa počas jeho života menili, ale nikdy nepoužíval základné farby ako žltú, červenú či modrú, všetko vždy zmäkčil. Farby boli nevyhnutnou súčasťou aj jeho života, rozmýšľam, či som ho niekedy videla v čierno-bielom, keď už musel ísť niekam v obleku, väčšinou boli aspoň jeho ponožky farebné - ružové či zelené."

SkryťVypnúť reklamu

Riadil sa nejakými teóriami o vplyve farieb na človeka?

"Celá jeho tvorba bola intuitívna, v tom spočíval jeho talent. On neštudoval, nebol schopný urobiť si napríklad ani v Anglicku skúšku na vodičský preukaz. Všetky ženy v jeho živote ho teda museli vyvážať, on to šoférovanie potom kritizoval."

woda7773.jpg

Jiřičná pri Kaplického návrhu Národnej knižnice v Prahe.

Vaše vnímanie farebnosti je o niečo decentnejšie.

"Mám tiež rada farbu, ale interiéry skôr ladím do nejakého základného tónu. Radšej dávam farbu na niečo, čo sa dá vymeniť ako vankúše. Ak totiž musíte s nejakou farbou dlho žiť, unavíte sa z nej. Cítenie voči farbám je ovplyvnené aj módou, preto sa snažím, aby sa dali farby trochu vymeniť a skombinovať."

Materiály, ktoré obľubujete - kovy a sklo - mnohí vnímajú ako chladné.

"Pre mňa nie je chladné sklo ani kov. Nepotrebujem mať okolo seba veľa materiálov, môžem žiť v bielej škatuli, skôr si všímam, ako interiér pracuje so svetlom."

SkryťVypnúť reklamu

Aký máte vzťah k vedám o vzťahu k prostrediu, akými je napríklad feng-šuej?

"Keď sme pracovali v Bangkoku či v Kaula Lumpur, vždy prišiel fúzatý odborník a hovoril nám, čo môžeme a čo nie. Tieto rôzne teórie sú ako náboženstvo. Patrí k dobrým základom vzdelania ich poznať, ale nemôžeme ich prijímať ako diktatúru, sú len výhovorkami, ak si nedokážeme vytvoriť vlastný názor. Tak ako som nemohla vstúpiť do komunistickej ani inej strany, tak nemôžem prijať ani toto."

Vy ste neboli ani pionierkou, však?

"Môj otec sám nevstúpil do strany a mne povedal, že pionierska organizácie je to isté, len pre deti. Verila som mu, hoci som zostala vylúčená z kolektívu, lebo všetky akcie boli pionierske. Ale nikdy som otca nezradila, stále som hovorila, že ja som nechcela vstúpiť. Potom som na to bola hrdá."

SkryťVypnúť reklamu

Prijímate niekedy vo svojej práci aj extrémne ťažké rozhodnutia?

"Stále. Ako hovorila moja mama, ja som sa už narodila s váhou celého sveta na pleciach. Nevyhýbam sa rozhodnutiam, viem, že urobiť ich je lepšie ako neurobiť nič. Ak potom niečo nefunguje, je mi to ľúto, snažím sa to opraviť, ale nezvaľujem vinu na iných."

Čo považujete za najväčšiu architektonickú zvrhlosť v našich krajinách?

"Pamätám si pocit, keď som po prvýkrát po návrate do Čiech videla budovy vtedajšieho parlamentu pri Václavskom námestí či Novú scénu Národného divadla v Prahe. Dodnes si myslím, že to nie sú dobré budovy."

Spomínali ste, že projektom by mal predchádzať výskum, aký sa robí na začiatku výroby hocijakého
dizajnérskeho výrobku. Prečo si to myslíte?

"V profesionálnom svete je veľa nadaných ľudí, ktorí by mohli projekty diametrálne zlepšiť. Keď sa robili paneláky, nikto nepremýšľal, ako sa budú búrať a čo budú znamenať pre životné prostredie, každý myslel len na ich cenu. A koľko miest po celom svete má dnes problémy s panelákmi, ktoré navrhla moja generácia? Samozrejme, v istých situáciách bolo veľmi dôležité, aby sa niečo rýchlo postavilo. Ale keď podobnú situáciu riešil Baťa, postavil malé tehlové domčeky so záhradkami, ktoré mali pôvodne slúžiť len desať rokov. Dnes sme veľmi múdri a púšťame sa do megaprojektov bez akéhokoľvek prieskumu, pritom sú veľmi dôležité. Existujú celé knihy o tom, ako sa navrhuje nejaký model áut. Keď si predstavíme, koľko ľudí bude musieť na tomto svete bývať, nie je možné, aby sme robili každý svoje bábovky na vlastných pieskoviskách. Ale presvedčte vládu a developerov!"

SkryťVypnúť reklamu

Potrebujeme aj nové urbanistické koncepty?

"Samozrejme, ale tie nevymyslíme zo dňa na deň. Keď som bola študentka, obdivovali sme Oscara Niemeyera, myslela som si, že jeho Brazília je úplne geniálnym konceptom. A čo sa z nej stalo? Dnes je to mŕtve mesto. Žiadny architekt nebol dosiaľ schopný postaviť niečo, čo by bolo schopné prežiť generácie po technologickej stránke. Pritom historické centrá miest, ktoré sa vyvíjali pomaly tak, že sa len lepili domčeky na seba, všetky prežili. Človek nie je schopný vidieť do budúcnosti, ale keby sme dali viac peňazí do výskumu, tak by boli naše predstavy aspoň trochu bližšie realite.

Vaše diela sa zaraďujú medzi high-tech architektúru. Čo by z nej zostalo, ak by sa naplnili katastrofické scenáre budúcnosti spojené s nedostatkom energií?

Nedávno som videla plagát, ktorý hlásil, že 0,3 percenta slnečnej energie zo Sahary by pokrylo súčasnú potrebu Európy. Toto je výzva, ale ako na ňu odpovedáme? Každý si stavia svoje maličké fotovoltaické batérie na streche, každý sa zameriava len na to svoje, to je predsa smiešne. Komunizmus asi neprežije, ale niečo by malo byť, aby sme boli schopní spoločne budovať a zdieľať energetické jednotky. Ja sa už toho nedožijem, ale je to potrebné."

SkryťVypnúť reklamu

Vývoj však akoby smeroval k eliminácii verejných priestorov a k zvyšovaniu plotov okolo luxusných
víl, či nie?

"Už to ani nie sú ploty, ale múry ako za stredoveku. Prinajmenšom v Londýne je však tendencia ploty búrať a nedávať povolenia na súkromné záhrady."

woda7796_res.jpg

Ako vnímate trend sťahovania z miest na vidiek? Stanú sa z predmestí slumy budúcnosti?

"Mám hrôzu z toho, že ľudia budú pracovať len z domu. Ľudská spoločnosť je predsa niečo ako vlčia
svorka."

Ako bude vyzerať architektúra v roku 2050?

"Neviem, aká bude po estetickej stránke, len si myslím, že sa nebudeme môcť v budúcnosti obklopovať toľkým vecami. Ja sama mám viac šiat, ako potrebujem, a hlavne veľa kníh. Pritom viem, že nebude možné, aby sme mali všetci doma toľko metrov políc. Ľudia sa budú musieť naučiť mať menej vecí, neprenášať ich pri každom sťahovaní ako mačky mačiatka, lebo nás bude veľmi veľa na tejto planéte. Ako hovoril už Baťa, príčinou finančnej krízy je kríza morálna. Predtým, keď niekto mal peniaze, založil záhradu alebo niečo veľké vybudoval. Ale teraz si postaví dom, a potom ešte jeden, a potom ešte jeden, a nikdy v nich nebýva. Takéto peniaze sú vyhodené, ak sa len jeden človek utápa v peniazoch namiesto toho, aby dal svoje peniaze niekomu, kto ich vie použiť na niečo užitočné. To ma skutočne rozčuľuje."

SkryťVypnúť reklamu

Nevnímajú však ľudia aj vízie Jana Kaplického trochu ako snobskú a luxusnú záležitosť?

"Jan strávil veľkú časť svojho života vo svojich snoch, ale snívala celá naša generácia. Boli sme uchvátení technológiou, ktorú vymysleli pre vojenské účely, všetci sme sa jej klaňali, už sme však z toho trochu vyrástli. Celá naša generácia však bola na začiatku veľmi skromná. Norman Forster vtedy ešte nemal domy a galérie po celom svete, nebol jeden deň tu a druhý tam. Tým však architektúra trpí, dnes už v nej nie je toľko vynaliezavosti.

Medzi architektmi je stále dosť málo žien, niektorí to pripisujú údajnej slabšej priestorovej
predstavivosti žien.

"Mojimi rukami prejde na škole veľa študentov i študentiek. Medzi nimi nie je žiadny rozdiel, to ich život ničí, ak sa stanú matkami. Je problém zladiť s rodinou povolanie, ktoré je stále s vami."

SkryťVypnúť reklamu

Môže mať žena autoritu u stavbárov?

"Autoritu máte, ak viete viac ako oni. A aby ste vedeli, musíte sa ich spýtať, a to ženy nerady robia. Pre mňa je však čas strávený na stavbe tým najlepším. Tam stretnete tých, ktorí musia urobiť to, čo vy dáte na papier, a niekedy sú to poriadne hlúpe nápady."

Jednou z vašich ostatných realizácií je Kongresové centrum v Zlíne, ktoré nebolo prijaté jednoznačne.

"Nič nie je v živote jednoduché, nečakám, že mi všetci zatlieskajú, ak niečo naprojektujem, ale ničí ma politický oportunizmus, aký prejavoval Pavol Bém v Prahe v prípade Kaplického návrhu knižnice. V Zlíne mi hlavne vyčítali, že to nie je pravouhlá budova z betónu a tehál, teda že nepatrí do tohto mesta. Keď som vychádzala z funkcií tejto budovy, pravouhlá architektúra nepripadala do úvahy, lebo by budova prekročila všetky hranice pozemku. Trvalo dlho, kým sa s tým pamiatkari zmierili a mohli sme pokračovať s naším konceptom. Dnes by som sa ako prvá prihlásila, že budovu treba prerobiť, ale našťastie má dobrú akustiku a dokonca centrum ani nie je stratové. Problémy boli aj pri výstavbe, preto sa bojím realizácie projektov Kaplického, že ich zoberie do ruky niekto, kto ich bude interpretovať zle."

SkryťVypnúť reklamu

Prídete postaviť niečo aj na Slovensku?

"Nikto ma zatiaľ o to nepožiadal."

Eva Jiřičná (1939)

Česká architektka a dizajnérka, zaraďovaná medzi top svetových tvorcov. Vyštudovala ČVUT aj AVU v Prahe. Keď v lete 1968 odišla do Londýna na stáž, vtedajšie úrady jej zabránili vrátiť sa. V Británii spolupracovala so známym architektom Richardom Rogersom, ktorý neskôr navrhol Centre Georges Pompidou v Paríži či Millennium Dome. Navrhovala interiéry módnych obchodov v Londýne i New Yorku vrátane Harrods, pretvorila aj vstup do múzea Victoria & Albert, naprojektovala viaceré mosty pre peších. Desať rokov bola partnerkou architekta Jana Kaplického, dnes žije striedavo v Prahe aj v Londýne. Medzi jej práce v Čechách patrí oranžéria Kráľovskej záhrady na Pražskom hrade, rekonštrukcia Kostola svätej Anny či hotel Josef v Prahe. Je profesorkou na VŠUP v Prahe. Bola predsedníčkou poroty, ktorá vybrala Kaplického návrh na stavbu Národnej knižnice na Letnej v Prahe.

Víkend

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Hyundai má neodolateľné zľavy. Ušetríte tisícky eur
  2. Čo bude toto leto in?
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  5. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  6. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. Hyundai má neodolateľné zľavy. Ušetríte tisícky eur
  2. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  3. Čo bude toto leto in?
  4. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  5. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  6. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  7. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  8. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 9 445
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 8 988
  3. Hyundai má neodolateľné zľavy. Ušetríte tisícky eur 6 085
  4. Kam smerujú peniaze bohatých? 5 610
  5. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 4 119
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 343
  7. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 2 899
  8. Crème de la Crème štartuje už čoskoro 2 455
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  2. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  3. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  4. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  5. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  6. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  7. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  8. Jozef Černek: Ako vznikajú kulisy
  1. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 386
  2. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 8 451
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 429
  4. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 8 109
  5. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 7 134
  6. Vladimír Čuchran: Správanie sa pri nákupoch. Až sa nabudúce v obchode zahľadíte na "krtkovanie" v potravinách. Možno návod, chvíľa na zamyslenie. Dôchodca v obchode. 5 992
  7. Vladimír Bojničan: Z výkalov bič neupletieš – ani keby opozícia zrovna začala znášať zlaté vajíčka 5 693
  8. Otilia Horrocks: Keď sa p. redaktorka Benedikovičová opýtala premiéra Roberta Fica na PPA haciendy... /plus video/ 5 613
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
SkryťZatvoriť reklamu