Český výtvarník patril ku kľúčovým postavám aj slovenskej karikatúry.
Už niekoľko desaťročí datuje Vlastimil Zábranský svoje originály rokom 2029. Od karikaturistu a aforistu, teda človeka humoru, možno očakávať všeličo. Pravda, takisto aj od jeho kolegu Fera Jablonovského, ktorý mu k 75. narodeninám pripravil knižku. A tak neprekvapuje rozvinutie tejto hry a prepašovanie tajuplného dátumu do úvodu životopisu oslávenca: Vlastimil Zábranský (1936 - 2029).
Hoci tento český umelec sa už dnes venuje takmer výhradne ilustrácii, grafike a maľbe, v 60. a začiatkom 70. rokov získal množstvo medzinárodných ocenení a patril ku kľúčovým osobnostiam slovenskej karikatúry. Popri brnianskom mesačníku Host do domu boli totiž jeho materskými redakciami slovenské týždenníky Kultúrny život a Roháč.
800 kresieb pre Slovensko
Práve z týchto dvoch časopisov vybral Jablonovský kresby do knižky Zábranský na Slovensku 1966 - 1971 (FO ART, 2011). No nielen vybral, ale ako grafický dizajnér sa aj postaral o ich kvalitnú reprodukciu a celkovú úpravu publikácie a, prirodzene, aj o úvodné slovo. „Neviem si predstaviť slovenskú karikatúru bez Zábranského,“ hovorí, a zapravdu mu dávajú aj Kornel Földvári, ktorý s ním spolupracoval v Kultúrnom živote („výborných karikaturistov je veľa, ale Zábranský je len jeden“), i vtedajší šéfredaktor Roháča Ladislav Szalay. Ten zdôraznil, že satirický týždenník, ktorý musel burcovať za plnenie plánu a odhaľovať agresívnu politiku imperialistov, sa práve vďaka Zábranskému snažil nebyť iba kritikom komunálnych nedostatkov.
Celkove uverejnil Zábranský v slovenských periodikách okolo osemsto kresieb. Záver 60. rokov, plný politických a spoločenských zmien, poskytoval aj karikaturistom množstvo inšpirácií. „Zábranského tvorba prešla v tom období tiež viacerými zmenami, keď strohá štylizovaná kresba sa postupne zjemňovala a pribúdali čisté grafické prvky, predovšetkým typické zvislé linky,“ hovorí Jablonovský.
Nedobrovoľná rozlúčka
Aj napriek tomu zostával jeho autorský rukopis ľahko rozpoznateľný. Kým v Kultúrnom živote publikoval väčšinou karikatúry bez slov, v Roháči, ktorý mal podstatne širší i rôznorodejší čitateľský okruh, vkladal do úst svojich postáv texty, z ktorých viaceré ďalej žili vlastným životom a kolovali medzi ľuďmi („nikoho som doteraz nezabil, lebo je to trestné“ či „neznalosť zákona džungle nikoho neospravedlňuje“).
„Neviete, ako zľahostajnieť zmobilizované masy?“ Karikatúra s týmto textom vyšla v Roháči v apríli 1969, teda v mesiaci, ktorý definitívne odštartoval husákovskú normalizáciu, a s jej úspešným napredovaním sa Zábranský zo stránok Roháča zákonite vytrácal. Čitatelia Kultúrneho života sa s ním rozlúčili už skôr, spolu so svojím zlikvidovaným časopisom hneď po augustovej okupácii.
Vďaka tejto knižke sa na Slovensko vracajú po štyroch desaťročiach skvelé karikatúry človeka, ktorý zmyslom pre humor nešetrí ani vlastnú osobu: „Svojou tvorbou sa snažím vysvetliť zmätok okolo seba i v sebe, no tým ho ešte viac prehlbujem.“
