Predvlani, tri roky po smrti Jána Roznera, slovenská literatúra vďaka sprístupneniu jeho pozostalosti spoznala v ňom popri teoretikovi a vedcovi, publicistovi a prekladateľovi aj skvelého prozaika. V tomto roku mu vyšla už tretia kniha, a aj Výlet na Devín, podobne ako dve predošlé, je knihou veľmi osobnou, memoárovou, faktografickou. A tiež, podobne ako dve predošlé, veľmi kreatívnou a štylisticky bravúrnou. Po románovom dokumente Sedem dní do pohrebu a poviedkovej zbierke Noc po fronte ide tentoraz o takmer reportážny žáner, kde autor opäť naplno využíva schopnosť asociatívneho myslenia a rozprávania, akýsi joyceovsko-hrabalovský prúd spomienok a reflexií, plný nečakaných odbočení a majstrovských návratov. Je otázne, či sa ešte podarí z Roznerovej pozostalosti niečo ďalšie vydolovať, ak by aj nie, je Výlet na Devín dôstojnou bodkou za nečakaným „zrodom“ výnimočného autora.