Každý nezmysel musí mať svoj zmysel

Václav Vorlíček nevylučuje, že jeho komédie videla autorka Harryho Pottera. Saxánu a lexikón kúziel už môžete vidieť v našich kinách.

Václav Vorlíček (81), režisér či scenárista filmov Kdo chce zabít Jessii?, Pane, vy jste vdova!, Jak utopit doktora Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách, Tři oříšky pro Popelku, Rumburak, Což takhle dát si špenát či Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko. J(Zdroj: ČTK)

Na jeho paródii o Jamesovi Bondovi Konec agenta W4C prostředníctvím psa pana Foustky sa výborne zabávali diváci v Indii. Nórskej televízii zas prišlo množstvo sťažností, keď raz na Vianoce nevysielala Tři oříšky pro Popelku. Klasik českej komédie VÁCLAV VORLÍČEK vraví, že len počúva radu, ktorú dostal už ako asistent na Barrandove, keď nosil režisérom pivo: Vorel, vy rozumiete vtipu, držte sa toho! Štyridsať rokov po Dívke na koštěti je dnes v kinách jej pokračovanie Saxána a lexikon kouzel.

Vaše filmy sú plné absurdít a hlúpostí. Vaše postavy to však prezentovali ako štandardný životný štýl, a tak to prijali aj diváci. Ako sa vám také niečo podarilo?
„Asi tým, že ja v absurdite žijem neustále, rozprávam sa aj s holiacim strojčekom. Žijeme vo vzácnej symbióze, čo dokazuje, že človek môže byť aj s technikou v partnerskom vzťahu. Teraz bolo leto, tak som si vravel, pracuje 365 dní v roku, dám mu pár dní dovolenky. Štrnásť dní som sa neholil - a smola. Akurát za mnou prišli novinári a vyfotili ma aj so strašnými fúzami.“

V Dívke na koštěti hovorí Saxana s úplnou samozrejmosťou, že jej otec je netopier. Možno vo filme povedať akýkoľvek nezmysel, alebo má aj humor hranice?
„No, toto bolo poriadne za hranicou, ale v rozprávkovom svete to možné je. Saxanina mama bola Rusalka, tancovala na vodnej hladine, pri tom sa zoznámila s fajn netopierom - no tak teda mali dcérku. Prečo nie? S Milošom Macourkom sme napísali veľa filmov, kde sa snúbila nadprirodzenosť s reálnym svetom. Vytváralo to komiku a my sme po komédiách túžili. Ľudia pri nich v kine vyvádzali, lebo boli šťastní, že im niekto v tej normalizácii dáva dôvod na to, aby sa mohli smiať.“

Teda ľudia nepotrebujú, aby bol svet racionálny a logický?
„My sme si však aj tak dávali pozor, aby každý nezmysel mal zmysel a každá absurdita svoju vnútornú logiku. Písali sme napríklad Jak utopit doktora Mráčka. Tam je vodnícka rodina, pre ktorú je normálne vstúpiť do Vltavy a dať si tam večeru. S Milošom sme rozmýšľali, ako vysvetlíme ľuďom z prímorských krajín, čo je to vodník. Oni majú Poseidona, Neptúna, nepoznajú mužíka, čo večer sedí na vŕbe, hrá na píšťalke, alebo si šije kabátik. A predstavte si, že prvú veľkú cenu sme dostali v španielskej La Corune. To preto, že sme si dali za úlohu v prvých siedmich minútach dôkladne vysvetliť, že český vodník je obojživelník, pokojne vojde do vody a vyjde z nej suchý, len mu kvapká z vrecka.“

Vo vašich filmoch bývali aj prvky západnej kultúry. Čo všetko mohlo prejsť?
„Museli sme myslieť na rôzne kritériá aj vtedy, keď sme robili s nemeckou televíziou. Ich dramaturgia bola zdesená, keď sme napísali, že Janko s Marienkou hodia ježibabu do pece. V Nemecku sú však rôzne regióny a podľa nich sa mení aj humor. Na Porýní majú už francúzsky esprit a tam sme si aj rozumeli s miestnym dramaturgom. Keď v Prahe videl, v akých pomeroch žijeme, zvolával do Nemecka dramaturgické porady tak, aby to bolo okolo 10. decembra. Roky sme tam s Macourkom vďaka tomu kupovali vianočné darčeky.“

Aj s Francúzmi ste si rozumeli?
„Som priaznivec francúzskej kultúry, ale ich komédie rád nemám. Oni často skĺznu k lascívnym témam, čo ja považujem za lacný humor, ktorý možno patrí do literatúry, ale na plátno nie.“

Fantomasa ste si však do Arabely vypožičali.
„Fantomasa sme radi prevzali, lebo on sa ľúbostnými románikmi nezaoberal. Chcel byť len pánom sveta.“

Často ste potrebovali triky. Ako sa vtedy nachádzali technickí špecialisti?
„Dívka na koštěti bola prvým filmom, kde sme použili náročné triky. Keď sme dopísali scenár, vravím Macourkovi: Počúvaj, ale to je dosť odvážne! Kto to bude robiť? Našťastie som poznal kameramana Vladimíra Novotného, tak som mu zavolal: Pozri, možno by sa to dalo urobiť nejako elektronicky, ale ja by som to mal rád všetko čisté, priamo na negatíve. On sa teda so scenárom zavrel na štyri dni a nakoniec vyšiel von plný nápadov. Rozumel technike, využitiu zrkadiel a celý šťastný vymýšľal nejaké klamy. Keď sme nakrúcali normálnu scénu, že Saxana ide po ulici a rozpráva sa s chlapcami, nudil sa a volal: Poďme radšej skúsiť nejaký trik!“

Bolo samozrejmé, že novú Saxanu nakrútite pomocou počítačovej animácie?
„Takú som dostal ponuku a vzal som ju ako výzvu. Viem, že novou technológiou môžem oživiť Palackého aj vášho Hviezdoslava, tak som sa teda odvážil a napísal do scenára všetko, čo si predstavujem. Keď to potom videli animátori, trochu sa zarazili. Chlapci, nebláznite, vravel som im, keď môže Harry Potter zmeškať vlak a potom letieť autom do Bradavíc, prečo by sme my nemohli zdvihnúť vlak?“

Akurát pri tejto scéne s vlakom vo filme naznačujete, že vaším rozprávkovým svetom sa inšpirovala J. K. Rowlingová. Myslíte si, že videla Dívku na koštěti?
„No, nápad, že je nejaká rozprávková ríša v hlbinách a že sa do nej ide cez krb alebo studňu, ten je náš. Vymysleli sme ho v roku 1971. Saxana sa premietala aj v Londýne, keď mala pani Rowlingová sedem rokov, možno sa vtedy spravilo aj nejaké premietanie pre chudobné deti a ona ju videla. Nehovorím, že nám ten nápad ukradla, chúďa, možno by nám musela zaplatiť päť miliónov libier.“

Páči sa vám Harry Potter?
„Niečo sa mi páči, ale vidím v ňom jednu základnú chybu. Hneď na začiatku je obdarený čarovným bleskom, je bohatý, môže si kúpiť najlepšiu metlu a keď s ňou má nejaký problém, môže ju vymeniť za novú. Taká figúra je zbavená napätia. Nikto sa nebojí, či v rozprávkovom svete prežije, lebo jej sa nič nemôže stať.“

Tak to je asi ten pohľad profesionála.
„Bohužiaľ. Vždy som dbal na logiku nezmyslu, takže nerád vidím, ako sa Harry Potter zo všetkého dostane - len tým, že sa oháňa čarovnou paličkou, elektrizuje ňou a neprestane, kým sa obluda pred ním nerozpadne. A ona sa aj tak nikdy poriadne nerozpadne.“

Keď ste sa teraz vracali k Saxane, vyvolalo to vo vás nostalgiu?
„Nie som nostalgický. Som šťastný, že moje filmy fungovali a skôr sa pýtam, kde som ja, hlupák, vzal toľko rozumu, že som to tak dobre nakrútil. Iste, dôležitá bola atmosféra. V štábe vedeli, že od nich budem chcieť nezmysly, ale vedeli, že to bude zábavné. Verili, že viem, prečo tie hlúposti chcem. Mohol som povedať rekvizitárovi: Kíňo, nenašiel by si kus reťaze? Mimochodom, náš rekvizitár je potomok grófskeho rodu Kinských. A on, hoci sme boli v lese päť kilometrov od dediny, tú reťaz zohnal. Keď je zábava, ľudia sú ochotní urobiť čokoľvek, preliezť plot aj ukradnúť bielizeň zo šnúry.“

Vaša dvojica Vorlíček - Macourek vydržala dlho. Boli ste takí rovnakí?
„Mali sme spoločný zmysel pre nezmysel a nebolo veľa toho, čo nás odlišovalo. Mali sme spoločnú lásku k výtvarnému umeniu, kam sme prišli, po ubytovaní sa sme šli hneď do galérie. V Madride, New Yorku, Záhrebe či Zlíne. Ja teraz pijem na obed malé pivo, to mi poradil lekár po operácii žlčníka, ale inak sme s Macourkom pivo radi nemali. Pili sme víno. Tiež sme sa rovnako obliekali, nemuseli sme sa ani dohodnúť. Ja som na trhu objavil nejaký nový kožuch, prišiel som v ňom do roboty - a Miloš ho už mal.“

Pred niekoľkými rokmi, žiaľ, zomrel. Ako to ovplyvní vaše filmy?
„Chodil som za ním s rozpísanými scenármi, aj keď bol už vážne chorý. Keď mi ich vracal, našiel som samé kliky haky, lebo už nevládal. Ale aspoň sa zaoberal niečím iným, nie iba dlhým umieraním. Takto som ho vlastne odprevadil až do hrobu. Ale ak mám byť úprimný, možno nám už aj dochádzal dych. Mali sme taký notes, volali sme ho nápadník, kde sme si zapisovali nápady pri ceste autom alebo vlakom. Keď sme pri písaní scenára boli v koncoch, vraveli sme: Dones nápadník! Ale nápadník sa míňal, naša spolupráca sa končila. Saxana je však ešte jej rezíduum. Nesie Milošove stopy.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  6. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  10. Splnený sen
  1. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  2. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  3. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  4. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  5. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  6. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  9. Vysoká hra o súdne trovy
  10. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 13 808
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 526
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 5 040
  4. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 310
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 367
  6. Splnený sen 2 154
  7. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 1 694
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou 1 083
  9. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 048
  10. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 950

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

KOMENTÁRE

Odsúdenci, ktorí dávno prišli o politický vplyv

Aspoň jedna emblematická kauza sa neskončila v stratene a zmare.

Neprehliadnite tiež

Vec a Midi: Neonacisti na nás čakali pred klubom. A polícia nás neochránila

Kultový album Trosky oslavuje dvadsať rokov. Vtedy to mal rap ťažké, vravia jeho tvorcovia.

Aké je počúvať Trosky po dvadsiatich rokoch

Debut Trosiek z roku 1997 je jedným z najzásadnejších albumov slovenskej modernej hudby.

Hrobári mali súťaž, rozhodcom bola smrtka. Česi oceňujú reportáž fotografa zo SME

Jozef Jakubčo nechcel znevažovať súťaž hrobárov, ale musel sa smiať.