SME

Václav Vorlíček pre SME: Každý nezmysel musí mať svoj zmysel

Rozhovor poskytol, keď nakrútil pokračovanie Saxany.

Václav Vorlíček, režisér a scenárista filmov Kdo chce zabít Jessii?, Pane, vy jste vdova!, Jak utopit doktora Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách, Tři oříšky pro Popelku, Rumburak, Což takhle dát si špenát  či Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko. JVáclav Vorlíček, režisér a scenárista filmov Kdo chce zabít Jessii?, Pane, vy jste vdova!, Jak utopit doktora Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách, Tři oříšky pro Popelku, Rumburak, Což takhle dát si špenát či Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko. J (Zdroj: ČTK)

Na jeho paródii o Jamesovi Bondovi Konec agenta W4C prostředníctvím psa pana Foustky sa výborne zabávali diváci v Indii. Nórskej televízii zas prišlo množstvo sťažností, keď raz na Vianoce nevysielala Tři oříšky pro Popelku. Klasik českej komédie VÁCLAV VORLÍČEK vraví, že len počúva radu, ktorú dostal už ako asistent na Barrandove, keď nosil režisérom pivo: Vorel, vy rozumiete vtipu, držte sa toho! Štyridsať rokov po Dívke na koštěti je dnes v kinách jej pokračovanie Saxána a lexikon kouzel.

Vaše filmy sú plné absurdít a hlúpostí. Vaše postavy to však prezentovali ako štandardný životný štýl, a tak to prijali aj diváci. Ako sa vám také niečo podarilo?
„Asi tým, že ja v absurdite žijem neustále, rozprávam sa aj s holiacim strojčekom. Žijeme vo vzácnej symbióze, čo dokazuje, že človek môže byť aj s technikou v partnerskom vzťahu. Teraz bolo leto, tak som si vravel, pracuje 365 dní v roku, dám mu pár dní dovolenky. Štrnásť dní som sa neholil - a smola. Akurát za mnou prišli novinári a vyfotili ma aj so strašnými fúzami.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Dívke na koštěti hovorí Saxana s úplnou samozrejmosťou, že jej otec je netopier. Možno vo filme povedať akýkoľvek nezmysel, alebo má aj humor hranice?
„No, toto bolo poriadne za hranicou, ale v rozprávkovom svete to možné je. Saxanina mama bola Rusalka, tancovala na vodnej hladine, pri tom sa zoznámila s fajn netopierom - no tak teda mali dcérku. Prečo nie? S Milošom Macourkom sme napísali veľa filmov, kde sa snúbila nadprirodzenosť s reálnym svetom. Vytváralo to komiku a my sme po komédiách túžili. Ľudia pri nich v kine vyvádzali, lebo boli šťastní, že im niekto v tej normalizácii dáva dôvod na to, aby sa mohli smiať.“

Teda ľudia nepotrebujú, aby bol svet racionálny a logický?
„My sme si však aj tak dávali pozor, aby každý nezmysel mal zmysel a každá absurdita svoju vnútornú logiku. Písali sme napríklad Jak utopit doktora Mráčka. Tam je vodnícka rodina, pre ktorú je normálne vstúpiť do Vltavy a dať si tam večeru. S Milošom sme rozmýšľali, ako vysvetlíme ľuďom z prímorských krajín, čo je to vodník. Oni majú Poseidona, Neptúna, nepoznajú mužíka, čo večer sedí na vŕbe, hrá na píšťalke, alebo si šije kabátik. A predstavte si, že prvú veľkú cenu sme dostali v španielskej La Corune. To preto, že sme si dali za úlohu v prvých siedmich minútach dôkladne vysvetliť, že český vodník je obojživelník, pokojne vojde do vody a vyjde z nej suchý, len mu kvapká z vrecka.“

SkryťVypnúť reklamu

Vo vašich filmoch bývali aj prvky západnej kultúry. Čo všetko mohlo prejsť?
„Museli sme myslieť na rôzne kritériá aj vtedy, keď sme robili s nemeckou televíziou. Ich dramaturgia bola zdesená, keď sme napísali, že Janko s Marienkou hodia ježibabu do pece. V Nemecku sú však rôzne regióny a podľa nich sa mení aj humor. Na Porýní majú už francúzsky esprit a tam sme si aj rozumeli s miestnym dramaturgom. Keď v Prahe videl, v akých pomeroch žijeme, zvolával do Nemecka dramaturgické porady tak, aby to bolo okolo 10. decembra. Roky sme tam s Macourkom vďaka tomu kupovali vianočné darčeky.“

Aj s Francúzmi ste si rozumeli?
„Som priaznivec francúzskej kultúry, ale ich komédie rád nemám. Oni často skĺznu k lascívnym témam, čo ja považujem za lacný humor, ktorý možno patrí do literatúry, ale na plátno nie.“

SkryťVypnúť reklamu

Fantomasa ste si však do Arabely vypožičali.
„Fantomasa sme radi prevzali, lebo on sa ľúbostnými románikmi nezaoberal. Chcel byť len pánom sveta.“

Často ste potrebovali triky. Ako sa vtedy nachádzali technickí špecialisti?
„Dívka na koštěti bola prvým filmom, kde sme použili náročné triky. Keď sme dopísali scenár, vravím Macourkovi: Počúvaj, ale to je dosť odvážne! Kto to bude robiť? Našťastie som poznal kameramana Vladimíra Novotného, tak som mu zavolal: Pozri, možno by sa to dalo urobiť nejako elektronicky, ale ja by som to mal rád všetko čisté, priamo na negatíve. On sa teda so scenárom zavrel na štyri dni a nakoniec vyšiel von plný nápadov. Rozumel technike, využitiu zrkadiel a celý šťastný vymýšľal nejaké klamy. Keď sme nakrúcali normálnu scénu, že Saxana ide po ulici a rozpráva sa s chlapcami, nudil sa a volal: Poďme radšej skúsiť nejaký trik!“

SkryťVypnúť reklamu

Bolo samozrejmé, že novú Saxanu nakrútite pomocou počítačovej animácie?
„Takú som dostal ponuku a vzal som ju ako výzvu. Viem, že novou technológiou môžem oživiť Palackého aj vášho Hviezdoslava, tak som sa teda odvážil a napísal do scenára všetko, čo si predstavujem. Keď to potom videli animátori, trochu sa zarazili. Chlapci, nebláznite, vravel som im, keď môže Harry Potter zmeškať vlak a potom letieť autom do Bradavíc, prečo by sme my nemohli zdvihnúť vlak?“

Akurát pri tejto scéne s vlakom vo filme naznačujete, že vaším rozprávkovým svetom sa inšpirovala J. K. Rowlingová. Myslíte si, že videla Dívku na koštěti?
„No, nápad, že je nejaká rozprávková ríša v hlbinách a že sa do nej ide cez krb alebo studňu, ten je náš. Vymysleli sme ho v roku 1971. Saxana sa premietala aj v Londýne, keď mala pani Rowlingová sedem rokov, možno sa vtedy spravilo aj nejaké premietanie pre chudobné deti a ona ju videla. Nehovorím, že nám ten nápad ukradla, chúďa, možno by nám musela zaplatiť päť miliónov libier.“

SkryťVypnúť reklamu

Načítavam video...

Páči sa vám Harry Potter?
„Niečo sa mi páči, ale vidím v ňom jednu základnú chybu. Hneď na začiatku je obdarený čarovným bleskom, je bohatý, môže si kúpiť najlepšiu metlu a keď s ňou má nejaký problém, môže ju vymeniť za novú. Taká figúra je zbavená napätia. Nikto sa nebojí, či v rozprávkovom svete prežije, lebo jej sa nič nemôže stať.“

Tak to je asi ten pohľad profesionála.
„Bohužiaľ. Vždy som dbal na logiku nezmyslu, takže nerád vidím, ako sa Harry Potter zo všetkého dostane - len tým, že sa oháňa čarovnou paličkou, elektrizuje ňou a neprestane, kým sa obluda pred ním nerozpadne. A ona sa aj tak nikdy poriadne nerozpadne.“

Keď ste sa teraz vracali k Saxane, vyvolalo to vo vás nostalgiu?
„Nie som nostalgický. Som šťastný, že moje filmy fungovali a skôr sa pýtam, kde som ja, hlupák, vzal toľko rozumu, že som to tak dobre nakrútil. Iste, dôležitá bola atmosféra. V štábe vedeli, že od nich budem chcieť nezmysly, ale vedeli, že to bude zábavné. Verili, že viem, prečo tie hlúposti chcem. Mohol som povedať rekvizitárovi: Kíňo, nenašiel by si kus reťaze? Mimochodom, náš rekvizitár je potomok grófskeho rodu Kinských. A on, hoci sme boli v lese päť kilometrov od dediny, tú reťaz zohnal. Keď je zábava, ľudia sú ochotní urobiť čokoľvek, preliezť plot aj ukradnúť bielizeň zo šnúry.“

SkryťVypnúť reklamu

Vaša dvojica Vorlíček - Macourek vydržala dlho. Boli ste takí rovnakí?
„Mali sme spoločný zmysel pre nezmysel a nebolo veľa toho, čo nás odlišovalo. Mali sme spoločnú lásku k výtvarnému umeniu, kam sme prišli, po ubytovaní sa sme šli hneď do galérie. V Madride, New Yorku, Záhrebe či Zlíne. Ja teraz pijem na obed malé pivo, to mi poradil lekár po operácii žlčníka, ale inak sme s Macourkom pivo radi nemali. Pili sme víno. Tiež sme sa rovnako obliekali, nemuseli sme sa ani dohodnúť. Ja som na trhu objavil nejaký nový kožuch, prišiel som v ňom do roboty - a Miloš ho už mal.“

Pred niekoľkými rokmi, žiaľ, zomrel. Ako to ovplyvní vaše filmy?
„Chodil som za ním s rozpísanými scenármi, aj keď bol už vážne chorý. Keď mi ich vracal, našiel som samé kliky haky, lebo už nevládal. Ale aspoň sa zaoberal niečím iným, nie iba dlhým umieraním. Takto som ho vlastne odprevadil až do hrobu. Ale ak mám byť úprimný, možno nám už aj dochádzal dych. Mali sme taký notes, volali sme ho nápadník, kde sme si zapisovali nápady pri ceste autom alebo vlakom. Keď sme pri písaní scenára boli v koncoch, vraveli sme: Dones nápadník! Ale nápadník sa míňal, naša spolupráca sa končila. Saxana je však ešte jej rezíduum. Nesie Milošove stopy.“

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné?
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  5. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 6 388
  2. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 4 940
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 404
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 3 183
  5. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné? 2 879
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 754
  7. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 469
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 1 674
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 115
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 18 052
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 17 227
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 7 024
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 201
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 4 966
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 755
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 373
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
SkryťZatvoriť reklamu