K obrovskému stromu prichádza Oskar Dawicki v modrom nablýskanom saku. Je skoro ráno a on sa lačne zahryzne do prvého jablka, čo vidí. Vyzerá ako cirkusant, čo práve vybehol z manéže a o čosi sa tu pokúša. Dawicki sa v celom videu Strom poznania pokúša oochtnať všetky jablká. Sú ešte malé a zelené. Asi po dvadsiatom zahryznutí a následnom vypľutí toľkej múdrosti cítim na vlastných zuboch, aké trpké to Poznanie musí byť. Na inom videu si okolo krku uviaže slučku a nebyť niekoľkých bielych balónov, ktoré ho držia, bolo by po ňom. Ale on to hrdo nesie a stále víta nových návštevníkov. V ďalšom sa zasa rozplače a úporne prosí o odpustenie, lebo výstava mohla byť lepšia. Ale čo by dnes umelec neurobil pre diváka?
Výstava What is wrong with Oskar Dawicki? v bratislavskej galérii Faica sa vraj takmer nekonala. Jej autor sa totiž rád zahráva. Ako píše kurátor Omar Mirza – potmehúdsky vnáša do nášho pohodlného sveta neistotu. Potmehúdsky je dobré slovo. V úlohe umelca nám dáva s nadhľadom zjesť to, čo nám bežne ponúkajú kadejakí falošní „cirkusanti“.
