Slovenský film má čím zaujať amerických akademikov, keď budú rozhodovať o Oscaroch. Schopnosť spropagovať však tiež rozhoduje.
Členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie mohli do minulého piatku rozhodovať, ktorý film nás bude reprezentovať v súťaži o cudzojazyčného Oscara. Päťdesiattri percent si vybralo Cigána, film Martina Šulíka.
„Som veľmi zvedavý, ako ho odčítajú akademici v Spojených štátoch. Oni nepoznajú naše spoločenské pomery, tak, ako my nepoznáme tie ich,“ hovorí Attila Mokos. V Cigánovi hrá farára, ktorý rómskym chlapcom vypĺňa program tým, že ich učí box.
„Porotu by mohli osloviť mladí rómski herci. V očiach majú iskru a žiari z nich toľko energie, že je to zrejmé aj na plátne. Ich autenticita je výnimočná a veľmi sugestívna. Som spokojný a rád, že nás bude reprezentovať práve tento film.“
Attila Mokos je tiež členom akadémie, ale tentoraz nehlasoval. „Keby zvíťazil Marhuľový ostrov, povedal by som vám asi to isté,“ hovorí. „Hral som v oboch filmoch a nemám od nich dostatočný odstup. Ešte ťažšie by mi bolo porovnať ich. Preto som sa radšej zdržal.“
Kto spĺňa podmienky
Za Marhuľový ostrov Petra Bebjaka hlasovalo osem percent akademikov. Medzi neho a Cigána sa s 33 percentami dostal Dom od Zuzany Liovej. Ten mal úspešnú premiéru vo februári na festivale v Berlíne, do našich kín ešte len príde budúci týždeň.
„Zdá sa mi pochopiteľné, že v hlasovaní zvíťazil Cigán,“ hovorí kritička a vysokoškolská pedagogička Mária Ridzoňová Ferenčuhová.
„Vzhľadom na tému (život znevýhodnených minorít), žáner (sociálna melodráma) i intelektuálnoumelecký rámec (rómsky Hamlet) má potenciál zaujať. Film Dom považujem za scenáristicky prepracovanejší, štýlovo vyrovnanejší a oveľa presvedčivejší. Je to kvalitný európsky festivalový film, no je primálo veľkolepý. Pôsobí menej ambiciózne, menej súťaživo.“
Jednou z podmienok pri hlasovaní je, aby mali filmy verejnú premiéru medzi 1. októbrom 2010 a 30. septembrom 2011. To nie celkom spĺňa Nickyho rodina Mateja Mináča a Viditeľný svet Petra Krištúfka. Preto sa na hlasovaní nemohli zúčastniť.
„Oba filmy mali najprv premiéru v Česku,“ vysvetľuje výkonná viceprezidentka akadémie Zuzana Mistríková.
„Síce aj Cigán mal najprv premiéru na festivale v Karlových Varoch, ale o niekoľko dní bol už paralelne v slovenskej distribúcii. Konzultovali sme to s Los Angeles, takýto malý rozdiel nie je prekážkou. V prípade týchto dvoch filmov už však bolo to meškanie výrazné. Upozorňovali sme na to aj producenta Viditeľného sveta Milana Stráňavu. Českú premiéru mali v auguste, u nás budú v distribúcii až v novembri.“
Pomôcť si musia sami
Slovenská akadémia zvykla od štátu žiadať podporu na promovanie filmu v čase, keď americkí akademici rozhodujú o Oscaroch. Ked ju dostala, poskytla ju producentovi vybraného filmu.
„Teraz je to už na samotných producentoch. Zákon sa zmenil, sami ešte môžu stihnúť požiadať o pomoc Audiovizuálny fond. My sa už len postaráme o to, aby kópie filmu a iné potrebné materiály dorazili včas do Los Angeles,“ hovorí Mistríková.
S promovaním filmu má skúsenosť napríklad Jaro Vojtek, keď sme minulý rok do boja o Oscara vyslali jeho Hranicu. „Slovenský filmový ústav nám zaplatil plagátiky aj tri premietania v Amerike. Boli sme v New Yorku aj v Los Angeles,“ hovorí.
„Bolo to však málo v porovnaní s nemeckou alebo s francúzskou výpravou. Oni tam trávili aj mesiac, mali kontakty, vyznali sa v lobingu a organizovali veľké recepcie,“ hovorí. „Myslím si, že na tejto úrovni už majú všetky filmy šancu. Len treba zastaviť s limuzínou pred domom akademika, posadiť ho do nej, ponúknuť mu cestou horúcu čokoládu a zaviesť ho na súkromné premietanie.“
