Vyčesané cnostné nevesty a bohatí obchodníci, florentské krásavice a zamračené mocné kniežatá nás unášajú do Talianska 15. storočia. Fascinovaný návštevník múzea stojí zoči-voči týmto osobnostiam, ktoré vskutku jestvovali a vedomé si vlastnej jedinečnosti sadli si pred umelcov a nechali sa zvečniť.
Stopäťdesiat unikátov z celého sveta, maľby na dreve a plátne, kresby, medailóny a mramorové busty od vyše 40 majstrov ranej renesancie sa momentálne nachádzajú v Bodeovom múzeu v centre Berlína. Portréty od umelcov ako Botticelli, da Vinci, Bellini, Pisanello, Ghirlandaio.
Výstava s názvom Tváre renesancie. Majstrovské diela talianskej portrétnej maľby znázorňuje, aký záujem vzbudzovala práve v renesancii ľudská tvár. Do 15. storočia umenie integrovalo človeka do náboženskej kulisy, renesancia znovuobjavila ľudské indivíduum a do umenia vstúpil život.
Najstarší dvojportrét
Okolo roku 1440 vložil ako jeden z prvých umelcov Fra Filippo Lippi svoj dvojportrét takpovediac do verejného prostredia, do architektúry a krajinky. Na podobizni muža a dámy stojí ona pri okne a hľadí do prírody, on pozerá zvonku dnu. Zjavne bohatá dáma spĺňa vtedajší ideál krásy, má vysoké čelo, blond vlasy a purpurové pery, skvostný odev a čepiec ovenčený perlami. Obraz, požičaný z newyorského Metropolitan Museum, je najstarším zachovaným dvojportrétom.
Obrazy, zavesené na čiernom pozadí, sú zoradené podľa geografických kritérií. Výstava tematizuje rozličné podmienky vývoja umenia v talianskych kultúrnych centrách. Florencia (Donatello, Botticelli) a Benátky (Bellini, da Messina) sú príkladom rozkvetu portrétovania v mestských štátoch, medzi nimi sa nachádza kultúra šľachtických dvorov severného Talianska, Miláno, Modena, Mantua.
Na ceste k moderne
Geografické odlišnosti, rôzne médiá pri portrétovaní často tej istej osoby a v neposlednom rade vplyv staroholandských majstrov na ich talianskych kolegov sú hlavnými parametrami výstavy.
Na jej úplnom konci visí slávny obraz Leonarda da Vinci Dáma s hranostajom. Táto slečna Cecilia Gallerani, jedna z mileniek milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, si nás nevšíma a jej pohľad ponad plece a otočenie tela nijako neuspokoja zvedavosť pozorovateľa. Da Vinciho obraz, ktorý okrem Mony Lisy namaľoval len málo portrétov, jeho alegória a teatrálnosť sú míľnikom na ceste umenia smerujúcej k moderne.
Autor: Jana Salgovic
