Tretí ročník medzinárodného výtvarného sympózia uvítal umelcov z rôznych oblastí vizuálneho umenia – sochárov, šperkárov, hudobníkov i fotografov.
V minulých dňoch sa uskutočnilo 3. medzinárodné výtvarné sympózium Hommage a Erna Masarovičová na počesť celoživotnej tvorby uznávanej slovenskej sochárky, šperkárky a medailérky v autentických priestoroch jej domu a ateliéru na Gorazdovej 31 v Bratislave.
Idea zorganizovať sympózium, ktorého sa doposiaľ zúčastnilo viacero významných osobností z rôznych oblastí vizuálneho umenia z domova i zahraničia, vznikla pri práci na súbore monografie EM a príprave filmu.
Autorka projektu Kata Kissoczy a kurátorka Mária Nepšinská sa rozhodli pokračovať v nastúpenej ceste a znova pozvala zaujímavé osobnosti súčasného umeleckého diania, ktoré vnímavo interpretujú odkaz výtvarného diela Erny Masarovičovej (1926-2008). Tohtoročné sympózium uvítalo účastníkov aj publikum otvorením novej galérie BAZÉN a výstavou šperkov a objektov účastníkov ostatného sympózia Mayi Nepšinskej, Martina Vernera a ich hosťov Lucie Houdkovej a Pavola Prekopa.
Prostredie ateliéru EM sa stalo miestom stretnutia umelcov z rôznych oblastí nielen vizuálneho umenia – sochárov, šperkárov, hudobníkov, fotografov a ďalších, ale aj podnetným miestom pre vznik nových umeleckých diel. Ikona slovenského sochárstva Jozef Jankovič interpretuje symptomatické dvojrozmerné figúry zalomené do priestoru v expresívnych gestách, ktoré sú zapustené do masívneho bloku zváraného oceľového hranolu. Dielo je súčasťou rozsiahleho celku ľudských archetypov, ktoré je súčasťou autorovej výtvarnej a spoločensko-kritickej výpovede.
Pozvanie zúčastniť sa sympózia prijal aj významný fínsky sochár Martti Aiha, bežne sa pohybujúci sa v rôznych médiách i mierkach. Jeho kovaná oceľová plastika predstavuje supernaturálnu Nekonečnú líniu tečúcu priestorom i časom. Abstraktná forma objektu je vyjadrením duchovnej podstaty poslania umenia a autorovej snahy o vyjadrenie prirodzených vesmírnych zákonitostí a procesov.
Viacnásobný účastník sympózia Petr Císařovský z Česka nadviazal na diela vytvorené počas dvoch predchádzajúcich ročníkov a dokončuje započatú sochársku trilógiu na tému život. Veľkorozmerné figuratívne objekty zo zváraného a kovaného železa s povrchovým efektom hrdzavého kovu v exteriérovom prostredí už čiastočne preveril čas. Trilógiu tento rok symbolicky uzatvára postava, ktorá s vypätím síl nesie niekedy až príliš ťažké bremeno.
Rozmerné alegorické plastiky Daniela Brunovského Metafory mesta sa príliš nevzďaľujú od jeho charakteristického vyhraneného výtvarného prejavu. Odzrkadľuje sa v nich kontinuita minulosti a súčasnosti programovo rozvíjaná v tradičnej ikonografii symbolov – emblematickej ľudskej postavy prerastanej zhlukom perforovaných architektúr navrstvených na seba.
Kata Kissoczy sa opäť prezentuje kovovými plastikami. V jednej z nich recykluje zváranú bránu, ktorú dopĺňa o ďalšie abstraktné kovové prvky kombinované s farebnými sklenenými objektmi, v náznaku pre ňu príznačnej ľudskej tváre. V druhej plastike s názvom Presýpame čas ako piesok využíva optické efekty technicistného oceľového odpadu po laserovom rezaní. Dôležitým elementom je fenomén plynúceho času sprítomnený v podobe presýpacích hodín.
Rasťo Trizma sa na sympóziu zúčastnil už po tretí raz. Na rozdiel od minulých rokov, keď spracovával najprv rozmernú kovovú plastiku a potom drobný šperk, tentokrát v troch originálnych návrhoch predstavuje oficiálnu sympoziálnu medailu. Námetom sú na jednej strane pracovné nástroje a na strane druhej motív slnka, ktorý sa objavuje aj v niektorých realizáciách Erny Masarovičovej. Kombináciu nereze a oceli podčiarkuje nevšedné sfarbenie dosiahnuté miernym ohrevom. Technickú podporu na relizácii sochárskych diel zabezpečoval Vladimír Říha, lektor kovotepeckej dielne na VŠUP v Prahe.
Výtvarníci zaoberajúci sa médiom šperku s ním niekedy narábajú pomerne voľne, čo dokazuje videotvorba mníchovského autora Gisberta Stacha zaznamenávajúceho miznutie, respektíve tavenie a transformáciu hmoty cínových a plastických objektov. Jeho video Hommage EM interpretuje ideu plynutia času, bolestenej straty aj nádeje a viery v paralelnú realitu.
Réka Lőrincz z Maďarska naopak siahla po menších ready-made objektoch z kovu i farebného plastu, niekedy balansujúcich na hranici gýču, aby ich asamblovala do nových neočakávaných spojení. V kolážových šperkoch reaguje na absurditu vojnových konfliktov, pri ktorých sa z ľudí doslova stávajú pešiaci. Obaja tvorivo spolupracovali aj na niekoľkých spoločných realizáciách.
Nájdené „poklady“ inšpirovali aj slovenskú autorku Bety K. Majerníkovú, ktorá sa rozhodla vytvoriť svoju „prvú africkú kolekciu“. Kombinuje v nej drobné plastiky z dreva dotvárané zlátením a kovovými komponentmi. Druhou polohou jej práce na sympóziu je náhrdelník vytvorený zo strieborných lyžíc rodinného striebra, s ktorým často pracovala aj Erna Masarovičová.
Pražský šperkár René Hora spracováva špecificky pánsku ozdobu – motýlika. Transformuje ho do podoby brošní – v jemu v poslednej dobe typickom materiáli – hliníku, pri ktorých využíva formu komiksových bublín a netypické ryté povrchové efekty v kontraste k čiernej ploche. V kolekcii sa odráža aj istá previazanosť s poslednou tvorbou šperkov Erny Masarovičovej, v ktorej sa objavovali motívy motýľov.
Dielom typografického charakteru sa prezentuje grafická dizajnérka Zuzana Chmelová, ktorá vytvorila aj vizuál tlačových materiálov a logo Ateliéru EM. Ako súčasť exteriéru sa v konceptuálnom duchu objavuje typograficky spracovaný text odkazujúci na ducha miesta.
Po druhýkrát sa sympózia zúčastnila aj hudobná skladateľka Jovanka Trbojevič srbského pôvodu, žijúca vo Fínsku. Pod názvom Sedem drahokamov pre Katku Kissoczy zložila kompaktné sympoziálne hudobné dielo skomponované z viacerých vlastných autorských skladieb. Zároveň spolupracovala aj na hudobnom dotvorení videa Hommage EM Gisberta Stacha.
Fotografickú dokumentáciu sympózia a vytvorených diel realizovali renomovaní fotografi Roman Patočka, Tono Sládek a Miro Švolík. Ďalším participujúcim fotografom na sympóziu bol Bohdan Holomíček. Hoci sa ho fyzicky nemohol nezúčastniť, je autorom vystavenej portrétnej fotografie Erny Masarovičovej.
Na projekte spolupracovala manažérka Ateliéru EM Eva Šebová a technickú spoluprácu zabezpečoval Václav Dvořák.
Autor: Mária Nepšinská
