Bulat Okudžava kedysi spieval pieseň o vojakovi, ktorý si neuvedomil, že je len hračkou v rukách moci, a keď sa s ideálmi vrhol do nebezpečenstva, zhorel rýchlo ako kúsok papiera.
Ruský režisér Alexej German ml. sa ňou inšpiroval a nakrútil film Papierový vojak. Rekonštruuje v nej postalinskú éru, roky, ktoré boli naplnené ťaživou neistotou z budúcnosti a zároveň ideálmi o pokroku. V kozmodróme Bajkonur sa cvičili mladí kozmonauti a súťažili o príležitosť prvýkrát odletieť. Vo filme na ich kondíciu dozerá lekár Daniel Michajlovič a tiež je najprv nadšený. Keď mu však jeho manželka pripomína, že popri politických ideáloch existuje predsa aj hodnota ľudského indivídua a jeho osobného šťastia, prepadá ho úzkosť.
Tento pocit sa zhmotnil v roku 1971, keď Gagarin za zvláštnych okolností zomrel a keď sa hrdinská budúcnosť krajiny vytratila a ľuďom zostali len obyčajné životy. A niektorým ani tie nie.
Papierový vojak je takmer až surreálny príbeh. Nie je zrejmé, z čoho vlastne vyplýva smútok, ktorý v sebe nesie. Veľkolepé experimenty sa skončili neúspechom - ale zase, ľudia aspoň mali nádej. Dlhé roky po tom ju už nemali. „Film sa končí veľkou epochou, po ktorej sa nikdy neurobil ďalší krok,“ hovorí German ml. Keď v roku 2009 zvíťazil na festivale v Benátkach Wrestler, on dostal cenu pre najlepšieho režiséra. Teraz má jeho film vo svojom programe STV.
