Vo filme o Pine Bauschovej popretkával Wim Wenders krásny tanec s pouličným ruchom, verejnou plavárňou, lesmi či s priemyselnou krajinou. To všetko v 3D.
Štvrtý deň tohtoročného berlínskeho filmového festivalu patril 3D. V hlavnej prehliadke sa stretli tri netradičné filmy so stereoskopickým, priestorovým obrazom. Svojrázne rozprávkové pásmo Michela Ocelota Les contes de la nuit, dokument Wernera Herzoga Cave of Forgotten Dreams o pravekých nástenných maľbách v juhofrancúzskej jaskyni Chauvet a Pina Wima Wendersa.
Tri rôzne témy, tri rôzne žánre, tri rôzne prístupy k 3D. Tým, čo najviac oslovoval nielen zmysly, ale i emócie publika, nesporne bola Wendersova Pina.
Film s podtitulkom Tancuj, tancuj, lebo inak sme stratení niesol v origináli dedikáciu „Film pre Pinu Bauschovú od Wima Wendersa“.
Philippina Bauschová, pôsobiaca pod menom Pina Bausch, bola výraznou osobnosťou nemeckého moderného tanca, choreografkou a divadelnou riaditeľkou. Počas svojej polstoročnej kariéry spolupracovala s najprogresívnejšími choreografmi, tanečníkmi i divadelníkmi po celom svete.
Od roku 1972 viedla baletné divadlo vo Wuppertale, ktoré sa neskôr premenovalo na Tanztheater Pina Bausch. Tu vytvorila špičkový medzinárodný súbor a naštudovala viac prelomových tanečných inscenácií, ktoré zožali mnoho prestížnych ocenení.
Pina Bausch, jedna z najslávnejších choreografiek sveta.
Smrť pred nakrúcaním
Recenzia / Film
Pina
106 minút, 2011,
premiéra v SR 22. septembra
Scenár a réžia:
Wim WendersKamera:
Hélene LouvartStrih:
Toni FroschhammerHudba:
Thom HanreichÚčinkujú:
Pina Bausch, Regina Advento, Malou Airaudo, Ruth Amarante, Rainer Behr, Damiano Ottavio Bigi
Silná osobnosť, výrazný zjav a dokonalé ovládanie tela lákali aj pozornosť filmárov. Roku 1983 účinkovala Pina Bausch vo filme A loď pláva Federica Felliniho a v roku 2002 v Hovor s ňou Pedra Almodóvara. O spoločnom filme snívali s Wimom Wendersom dvadsať rokov, ale projekt sa pohol až keď v roku 2007 Wenders spoznal možnosti novej digitálnej záznamovej techniky 3D.
Wenders má rád nové technológie. V roku 1982 nakrútil kriminálnu drámu Hammet v elektronickom štúdiu F. F. Coppolu a prelomový hudobný dokument Buena Vista Social Club (1999) nakrúcal digitálnymi kamerami s vysokým rozlíšením.
Začiatkom leta 2009, keď bolo všetko pripravené na filmovanie v 3D, Pina Bausch 30. júna zomrela. Päť dní po tom, ako jej diagnostikovali rakovinu. Dva dni pred plánovaným začiatkom nakrúcania.
Niektoré z choreografií sa odohrávajú v divadlách, iné v uliciach.
Citlivo s tretím rozmerom
Wenders projekt nezrušil, ale realizoval ako spomienku a či pamätník na počesť choreografky. Zaradil doň 3D zábery z predstavení Le sacre du printemps, Kontakthof, Café Müller a Vollmond, ktoré mali divadelné premiéry v rozpätí rokov 1975 až 2008.
Niektoré sa odohrávajú priamo na doskách divadla, iné však preniesol do ulíc a okolia Wuppertalu, takže choreografie sa dostali do bizarných vzťahov s prostredím: pouličným ruchom, verejnou plavárňou, lesmi či priemyselnou krajinou.
Popretkával ich výpoveďami, vyznaniami a spomienkami členov súboru, spolupracovníkov, ale aj staršími dokumentárnymi zábermi.
Tento nápad sa milovníkom a znalcom moderného tanca javí ako sporný, ale na druhej strane približuje Pinu Bausch aj nezainteresovaným laikom – a umožňuje aj oddych medzi náročnými tanečnými pasážami.
Wenders narába s tretím rozmerom citlivo, uvážene, rozširuje plátno akoby dozadu, do hĺbky. Len občas publikum postraší rozprsknutými kvapkami vody. S pokorou slúži nebohej umelkyni, necháva ju komunikovať s divákom prostredníctvom jej myšlienok, nápadov, choreografií, s jej maskami, účesmi, scénami, kostýmami i rekvizitami.
Nie je to vlastne film o Pine Bauschovej. Je to film Piny Bauschovej. Ibaže ho nakrútil Wim Wenders.
