SME

Báseň vznikne vtedy, keď chce byť napísaná

Slovami by sa malo dať vyjadriť všetko, hovorí Mila Haugová, ale nedá sa to.

Mila Haugová (1942)  je našou najprekladanejšou poetkou a sama do slovenčiny prekladá cudzojazyčnú poéziu. Tvorí viac ako tridsať rokov, vyšlo jej osemnásť zbierok básní, posledná Pomalá lukostrelkyňa minulý rok. Vo vydavateľstve KK Bagala vyšla jejMila Haugová (1942) je našou najprekladanejšou poetkou a sama do slovenčiny prekladá cudzojazyčnú poéziu. Tvorí viac ako tridsať rokov, vyšlo jej osemnásť zbierok básní, posledná Pomalá lukostrelkyňa minulý rok. Vo vydavateľstve KK Bagala vyšla jej (Zdroj: NORICO FAUST)

Rozhodnutie písať poéziu k nej prišlo prirodzene ako dýchanie. Minulý rok jej vyšla aj prozaická kniha – autobiografia. „Každý z nás by mohol napísať paralelne niekoľko autobiografií,“ hovorí poetka MILA HAUGOVÁ, „a možno by bola každá z nich inak pravdivá.“ V týchto dňoch aj ona rozhodovala o víťazovi literárnej ceny Anasoft litera, inak už je dlhšie v Nemecku, kde „ničnerobí“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako to vyzerá na literárnom pobyte?

„V mestečku Edenkoben, je Künstlerhaus: Dom umelcov. Teraz sme tu piati, spíme, čítame, oddávame sa „ničnerobeniu“, ako ostatní radi nazývajú štádium rozmýšľania, hľadania a prípravy na tvorivú prácu. Stretávame sa zatiaľ v nádhernej záhrade Eden pri diskusiách, rozhovoroch alebo večeri, ktorú všetci spolu vyčaríme a zapijeme vínom od domácich pestovateľov. V záhrade sú jablone, hrušky, práve dozrievajú, hrozno na vysokej konštrukcii vytvára „lugaš“, akúsi besiedku, kde sa dá v chládku sedieť a zároveň trhať hrozno.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste sa tam ocitli?

„Pozvali ma sem a poctili štipendiom. O tento pobyt sa umelci neuchádzajú, ale ich na pobyt pozývajú členovia jury. Mňa pozvala Sabine Küchler, redaktorka z Nordeutsche Rundfunk. V časopise Horen čítala moje básne.“

Ako, kedy a kde píšete?

„Ak sa pýtate, ako píšem práve teraz, tak nijako. V lete som odovzdala rukopis básnickej zbierky Plant Room do vydavateľstva Ars poetica, s Ľubicou Szomolayovou sme stihli urobiť aj korektúry. Teraz mám taký poetický čas prípravy na hniezdenie, teda písanie: prechádzam sa vo viniciach, kde je, asi jediná v Európe, Cesta básní.“

Ako vyzerá Cesta básní?

„Na tabuľkách sú v labyrinte nekonečných viníc rozmiestnené básne autorov, ktorí boli ako rezidenti v Edenkobene, alebo sa tu zúčastnili na čítaniach. Všetko sú to básne o prírode, jej pestrosti a mnohostrannosti, a aj o človeku v presnom labyrinte ročných období.“

SkryťVypnúť reklamu

Čo pri písaní rozhoduje?

„Rozhoduje to, že báseň chce byť napísaná. Tento trpný rod je pomerne ťažkopádne vyjadrenie, ale to bolo prvé, čo mi napadlo. Nikdy sa do písania básní nenútim, musia sa akosi ozvať samy. Ako pokračovanie sna, neodbytná myšlienka, určitý rytmus ešte bez slov, ako navrstvenie pocitov z vnímania. Rozhoduje to, či je to dosť sväté, aby som vzala do ruký zápisník, sadla si a zapísala to.“

Napísali ste aj vy báseň, ktorá ostane vo viniciach, popri iných, na Ceste básní?

„Sme dve biele vzducholode v pásme severného svetla

obloha ktorá sa nechce rozdeliť: modrá a modrá

strapce Dornfeldu temné pohlavia v tele roztiahnutej krajiny

sme oživené kamene dokonale súvisiace s hviezdami.

Akoby sme (dvaja) mali absolútny sluch: otváranie tela hlasom

SkryťVypnúť reklamu

medzitváre v nekončiacom čase (dať z toho diel aj anjelom).

A blade runners:

pod nátlakom svetla: vmilovať sa pod ochrannú teplú kožu jesene

v uspávanke divých zvierat zaspať

presne

ako sme. (pre I.)“

_dsc2050_res.jpg

Zdá sa mi, že poézia je presnejšia ako próza, a teda sa musí aj ťažšie písať, je to tak?

„Presnejšia, možno: závisí od autora, existujú nepresné zlé básne a je presná skvelá próza: výpovednejšia? Tuším, čo tým myslíte, ale možno takto: poézia je vertikálnejšia, próza asi viac horizontálna, má širší záber, a preto je dobré, keď paralelne v literatúre národa existujú obe. Poéziu písať by nemalo byť namáhavé, namáhavé je žiť a dostať život do riadkov, do viet, do slov. Próza potrebuje viac času, aj na to, aby vznikla, aj na to, aby bola napísaná.“

SkryťVypnúť reklamu

Aká je to „Pomalá lukostrelkyňa“?

„Chcela som ju ešte dodatočne nazvať Naozaj pomalá lukostrelkyňa, ale už sa nedalo, kniha bola už v tlačiarni, chcela som, aby to bolo pozeranie a písanie ako pomalý kĺzavý let vtákov, keď ani nepohnú krídlami, a predsa sa vznášajú vo vzduchu. Alebo spomalené zábery kamery na rastlinu, ktorá klíči a rastie, a vertikálne sa ťahá smerom hore k svetlu, vetru a zároveň rastie aj smerom do zeme. Tak by mali pôsobiť moje básne, pomaly sa dvíhajúce slová z toho obrovského množstva slov v jazyku, ktoré sa presne rozvinú. Niektoré vytvoria korene a byle, či kmene, niektoré konáre, listy kvety a plody, a to dohromady by malo byť telo a duša básne v nerozdeliteľnom spojení ako pri milovaní, akási tajná erotická príťažlivosť slov, erotická inteligencia. Magnetizmus, žiarenie.“

SkryťVypnúť reklamu

Do čoho, koho sa triafate?

„Mojím terčom je čokoľvek, čo sa stane predmetom básne, niekedy je dôležité triafať presne do čierneho, občas je zaujímavé aj to, čo je na samom vonkajšom okraji. Do koho? To azda nie, lebo nechcem zraňovať ani ľudí a zvieratá už vôbec nie. V skutočnom živote mám len na dome na bielej stene čierno­žltý terč, do ktorého hádžem šípky. Stred terča je čierny, ale jeho stred stredu je červený. Niekoľkokrát sa mi podarilo trafiť už šípku v červenom druhou šípkou. To sú tie okamihy koncentrácie, keď som v súlade so svetom, a tak môže vzniknúť otázka: do koho to vlastne strieľam?“

Ako ste sa cítili ako prozaička pri písaní Zrkadla dovnútra?

„Priznám sa, bolo mi ťažko, trápila som sa s formou aj s obsahom, aj rozsahom, nakoniec z toho vznikla celkom slušná kniha venovaná-nevenovaná mojim rodičom.“

SkryťVypnúť reklamu

Aké to bolo – mať v rukách, v slovách možnosť pozrieť sa na seba?

„Možno by sme mali dať otázku do prítomného času: je to zázračné a neviem, či si to zaslúžim, túto možnosť, či som ju naozaj ostro využila, či je to dosť, čo som napísala, urobila, či ešte budem môcť písať a ako. Len sa modlím, aby som si zachovala schopnosť sebareflexie a bola prísnejšia na seba ako na druhých. Je to riziko, takto chodiť bez pokožky a ochrany, lebo písanie poézie je o tom. V próze sa dá viac zahaliť. Mám pocit, že vo svojich zbierkach básní som bola autobiografickejšia ako v prózou napísanej autobiografii. Každý z nás by mohol napísať paralelne niekoľko autobiografií, a možno by bola každá inak pravdivá.“

Dá sa vôbec povedať, ako sa cítite ako poetka – u nás – na Slovensku?

SkryťVypnúť reklamu

„To by som sa musela definovať nielen ako poetka, ale aj ako človek, žena, partnerka, matka, a teraz dokonca už aj stará mama vnučky Aimeé. Teraz sa budem trochu chvastať, ale uvidela som sa v tom malom dievčatku, zdá sa mi, že niečo zo mňa ide ďalej. Momentálne sa cítim veľmi dobre, aj na Slovensku, aj teraz v Nemecku. Nebojím sa to povedať, že tento jesenný úsek môjho života je zmysluplný a prikladám ho k tým ostatným krásnym, ktoré boli súčasťou toho, čo nazývam môj život. Zaoberám sa tým, čo ma hlboko zaujíma: literatúrou a mám výnimočne dobrého a múdreho partnera. Ak chcete úprimnosť, aj dobre vyzerajúceho.“

_dsc2033_res.jpg

Prečo potrebujeme poéziu?

"Poézia je aristokratom jazyka, jeho vnútorným srdcom, kde pulzujú slová, ktoré by inak nikdy nepoužil. Možno sa potrebujeme napájať na temné podzemné prúdy jazyka. Prečo? Neviem. Lebo preto, hovorievali sme, keď bolo niečo bez zjavného dôvodu."

SkryťVypnúť reklamu

V čom je sila poézie?

„V jazyku, ktorým by sa malo dať vyjadriť všetko.“

A v čom slabosť?

„V jazyku, ktorým nevieme vyjadriť všetko.“

Ako sa hodnotí písanie iných?

„Mám určité skúsenosti. Pracovala som roky v Romboide, kde bolo hodnotenie súčasťou každodennej práce. A som stále vášnivá čitateľka. Radosť z čítania ešte nezmizla a dobrá kniha na kanape s dekou a jablkom v ruke a nočnou lampou je stále vítaná. Každý z nás – poroty – čítal do nemoty. A Kata Kucbelová za Anasoft literunosila stále nové knihy, z ktorých sme vo vzácnej zhode vybrali, podľa nás, desať najlepších. O víťazovi však rozhodneme až na poslednom stretnutí.“

Tušíte už, o čom bude ďalšia báseň?

„Tuším o čom: o láske, radosti, smútku, o oblohe a rastlinách a možno o nekonečnom napínaní malého luku srdca a jeho archeológii.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Stroje skladajú ako lego. Roboty z Považia menia priemysel
  2. Za 30 rokov videl v autoškole všeličo. Vodiči už nie sú tak zruční
  3. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  4. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  5. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  6. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  7. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 9 287
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 7 104
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 800
  4. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku? 2 330
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 126
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 085
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 2 059
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 1 889
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ruský prezident Vladimir Putin odovzdáva medailu Žanne Gudkovovej, vdove po zástupcovi veliteľa ruskej flotily, generálmajorovi Michailovi Gudkovovi, ktorého spolu s ďalšími jedenástimi dôstojníkmi zabil cielený ukrajinský útok raketami Himars.

Chaos a pokračujúce záhadné úmrtia verchušky naznačujú, že vodca nemá svoje klany pod kontrolou.


38
Ilustračné foto

Prehľad benefitov pre dovolenkárov.


9
Ilustračné foto.

Polícia začala trestné stíhanie.


TASR 10
Protivzdušná obrana v Tel Avive pri iránskom útoku.

Až budú USA pod ochranným dáždnikom, svet bude nebezpečnejšie miesto.


Carl Bildt 3

Neprehliadnite tiež

Pop je legendou, ktorá stále koncertuje a stále to robí po svojom.

Festival bol cestou okolo sveta rôznorodosti.


30
Režisér Miro Remo.

Pripomenuli si zosnulého prezidenta festivalu Bartošku.


ČTK 2
Fontaines D.C. nie sú starou kapelou, ktorá prišla hrať pre výročníkov, sú na vrchole.

V piatok zahrali Fontaines D.C i Kirschner.


15
Hlavným večerným ťahúňom prvého večera festivalu Pohoda sa namiesto skupiny Massive Attack stal Damon Albarn a Africa Express.

Dvojhodinová šou bola jazda, z ktorej nešlo vystúpiť.


26
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 20 089
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 734
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 12 372
  4. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 689
  5. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 6 097
  6. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 5 845
  7. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 764
  8. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 5 547
  1. Věra Tepličková: Trenčín alebo Stará Bystrica? Kde by ste radšej strávili sobotný večer... ?
  2. Věra Tepličková: Vážený pán premiér
  3. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny!
  4. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene
  5. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii
  6. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  7. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  8. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
SkryťZatvoriť reklamu