Film Dom mal v zahraničí úspech, po premiére na berlínskom festivale prichádza aj do našich kín.
V novom miléniu sa v slovenskom hranom filme ženy presadzujú úspešnejšie ako kedykoľvek predtým. K Mire Fornayovej, Laure Sivákovej, Mariane Čengelovej-Solčanskej a Eve Borušovičovej sa najnovšie priradila scenáristka a režisérka Zuzana Liová. Jej celovečerný hraný debut Dom mal svetovú premiéru vo februári na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.
Pohľad realistky
Recenzia / Dom
Námet, scenár, réžia: Zuzana Liová
Kamera:
Juraj Chlpik, Jan Baset StřítežskýStrih: Anna Ryndová, Maroš Šlapeta
Hudba: Walter Kraft
Hrajú: Judit Bárdos, Miroslav Krobot , Marian Mitaš, Taťjana Medvecká, Lucia Jašková, Marek Geišberg, ...
Po mnohých poetizujúcich slovenských hraných filmoch je Dom osviežením, triezvym, realistickým pohľadom na súčasné Slovensko a zároveň citlivou psychologickou drámou mladej ženy o jej komplikovaných vzťahoch s drsným otcom i s nečakaným milencom a o živote v našej drsnej realite
Je príjemné vidieť slovenský hraný film, ktorý nechce nikoho rehabilitovať, nehľadá skutočné histórie vymyslených hrdinov, ale ani zbytočne a nadmieru nepoetizuje.
Popri generačných a sociálnych témach Liovej film priam s dokumentaristickou presvedčivosťou mapuje súčasný vidiek, so všetkými jeho protikladmi, sociálnymi, spoločenskými i kultúrnymi.
Kameramani vytvorili na prvý pohľad priam odrádzajúco studený mrazivý obraz, lenže zakaždým ho ozvláštnili ľuďmi a ich niekedy až bizarným snažením. Aj v statických záberoch dokázali vďaka snímaniu z ruky uchovať dynamiku, napätie a osobitosť.
Dobré obsadenie
Film sa vyznačuje zaujímavým slovensko-českým obsadením a dobrými hereckými výkonmi. Miroslav Krobot v role otca, ktorý z lásky k dcéram stavia vlastnými rukami každej dom, a tak mu už nezostáva ani síl, ani lásky, ktoré by im mohol dať, je presný, presvedčivý, odstrašujúci a dojímavý. Jeho zanovité úsilie nadobúda symbolický rozmer Sizyfa, neuvedomujúceho si márnosť svojho počínania. Svojím výkonom Krobot povýšil postavu otca na hlavnú a skutočne dominantnú.
Presvedčivá je aj Judit Bárdos v role mladšej dcéry Evy, len občas máme problém uveriť jej všetku tú pokoru. Tretím vrcholom rodinného trojuholníka je matka. Taťjana Medvecká ju predstavuje ako síce inteligentnú a citlivú, ale inak úplne tradičnú slovenskú matku: milujúcu, obetavú, submisívnu.
Pravda, ešte je tu staršia dcéra Jana (Lucia Jašková), ktorá otca „zradila“, keď dala prednosť láske pred nadiktovanou budúcnosťou. Má nezodpovedného manžela, tri malé deti, veľké dlžoby, žiadnu strechu nad hlavou a neistú budúcnosť.
O mužoch a otcoch
Od ďalšej slovenskej filmárky sme čakali silnejší dôraz na ženské témy, ale Dom je skôr pohľadom ženy na mužský svet, mužské zamestnania, mužskú drinu, mužské choroby. Neponúka nijaké radikálne riešenia, nesmeruje ku katastrofe, ktorá všetko zásadne zmení, neprináša prekvapenia a nečakané zvraty. Skôr pomaly, občas až príliš pomaly, prevažne v znamení smútku, plynie k brúseniu hrán a postupnému zmierovaniu sa.
Líštičky Miry Fornayovej boli o sestrách, pracujúcich v zahraničí. Aj jedna zo sestier v Dome túži po práci v zahraničí. To jediné oba filmy možno spája. Dom je totiž predovšetkým o slovenských otcoch.
