Cenu za najlepšiu réžiu na tohtoročnom festivale v Cannes dostal dánsky režisér Nicolas Winding Refn za film Drive. Jeho hrdina nemá meno, čo vyplýva z toho, že žije svojím zamestnaním a v ňom si zachováva odstup, chlad. To, čo robí, je trestná činnosť, odváža lupičov z miesta činu a pravidlá má nastavené tak, aby príliš neriskoval. Je to taký tichý profesionál, emócie pred ľuďmi neprejavuje a jeho temná povaha sa prejaví až vtedy, keď sa zrazu zapojí, asi z lásky, do veľmi nebezpečnej akcie.
Cenu z Cannes má Refn aj preto, že prostý a miestami nelogický príbeh, nakrútený v štýle neo noir, vykompenzoval veľkým filmárskym talentom. A ešte si doň aj dovolil vmontovať narážku na seba samého. Jedna jeho postava, kedysi producent, dnes už len gangster, povie: „Nakrútil som veľa filmov. Niektorí hovorili, že vyzerajú európsky, ale v skutočnosti to bol odpad.“
A naozaj, hranica medzi umeleckým a béčkovým filmom býva neraz tenká. V prípade Drive ju prekvapivo stiera Ryan Gosling v hlavnej úlohe. On je hviezdou nastupujúcej generácie, zaslúžene bol nominovaný na Oscara za film Half Nelson a na Zlatý glóbus za Blue Valentine. Tentoraz absolvoval skoro celý film s jedným kamenným výrazom. Keby Steven Seagal čítal, ako ho za to mnohí kritici chvália, možno by si aj on začal nárokovať svoj podiel uznania.
