To jubileum bolo cítiť každý deň. Na dvadsiatom ročníku Divadelnej Nitry, ktorý trval od 23. do 28. septembra sa okrem množstva predstavení aj bilancovalo a otvárali sa otázky ďalšieho profilovania festivalu.
Jubilejný dvadsiaty ročník festivalu Divadelná Nitra priniesol experimenty a ukázal nové trendy divadla, vypredal sály, prilákal domáce i zahraničné publikum. Sviatočnosť dvadsiatky bola neustále vo vzduchu – na diskusiách sa bilancovalo, otvárali sa otázky ďalšieho profilovania festivalu. Riaditeľka si za vypiplanie svojho dvadsaťročného „dieťaťa“ prevzala špeciálne DOSKY, Cenu primátora aj Rád českého časopisu Svět a divadlo (SAD).
Aké divadlá (ne)prezradili svoje tajomstvo?
K dramaturgii festivalu zámerne patrí aj prezentovanie iných podôb javiskovej tvorby. Experimenty a krajné polohy, o ktorých sa dá polemizovať, či to ešte divadlo je, nechýbali ani jeden ročník. Premietaný komiks ozvučovaný hlasmi štyroch ľudí prítomných na javisku. Dá sa ešte hovoriť o divadle, keď chýba to podstatné - herec? Prázdny príbeh divadla Forced Entertainment Tima Etchellsa preveroval naše predstavy o divadelnosti a napriek zábavnosti priniesol skôr rozpaky.
Podobne diskutabilné bolo poľské Malé rozprávanie Wojteka Ziemilského: ponúklo monológ, ktorý viac vychádzal z tradícií performance skríženej s akousi multimediálnou sebaprezentáciou.
Že existujú aj silná diela súčasnej drámy, naplno potvrdilo poľské divadlo TR Varšava. Medzi nami v pohode Doroty Maslowskej je skvelý literárny text, ktorý s veľkou dávkou sarkazmu a sebairónie komentuje prejavy malosti. Aj keď sa cielene vysmieva z poľských reálií, dokonale sa v nich nájdeme aj my sami – sú aplikovateľné na neduhy všetkých stredoeurópskych krajiny.
V ponuke festivalu neboli len nové texty, ale aj prehodnotenie klasických príbehov a ich zosúčasnenie bez násilných aktualizácií. Veľké meno ruského divadla, režisér Kama Ginkas interpretoval Médeu ako novodobý mýtus. Jeho Médea je krutou štúdiou o rozpade vzťahu, o nemožnosti života vo dvojici, ktorý je plný bolesti napriek fatálnej láske.
Veľkou udalosťou bolo hosťovanie súboru, ktorý patrí medzi najzaujímavejšie zjavy českého divadla posledného desaťročia. Pre slovenských divákov bolo predstavenie Weissensteina akousi slávnostnou derniérou, keďže pre Divadlo Komedie je aktuálna sezóna už posledná. David Jařab originálne zdivadelnil útlu Urzidilovu poviedku– hlavnú postavu rozštiepil do troch hercov, ktorým okrem dvoch partneriek pridal na javisko aj speváčku.
Národné divadlá a divácke výzvy
Otázky fungovania, repertoáru, tém a úloh národných divadiel otvorilo predstavenie maďarského Národného divadla Poľovnícke zápisky z Dolného Bavorska. Robert Alföldi, jeho režisér a zároveň riaditeľ predstavil príbeh o krvilačnej nenávisti voči inakosti, ktorej jediným možným výsledkom je tragédia.
„Národné divadlo má najexpresívnejšie reagovať na problémy a na spoločenskú situáciu. Preto štát dotuje toto divadlo viac, aby sme v ňom mohli slobodnejšie hovoriť o vlastnej minulosti aj budúcnosti,“ zdôraznil svoje presvedčenie Alföldi, ktorému sa v Maďarsku darí skĺbiť umelecky hodnotný repertoár a obrovskú návštevnosť najmä mladých divákov.
Naliehavosť príbehu vyhrocuje špecifické usadenie divákov do centra hracieho priestoru, čím nás nielen približuje, ale doslova zahŕňa do komunity, ktorá rieši problém. Precízne a autentické výkony hercov národného divadla s kontroverzným Andrásom Stohlom v hlavnej postave spravili z inscenácie jeden z vrcholov festivalu.
Belgický súbor Needcompany kládol cez Dom jeleňov otázky sebe aj divákom: čím je pre divadlo príbeh, ako vzniká, aké môže mať alternatívy? Čo sa stane, ak divadlo rezignuje na zrozumiteľnosť, pravdepodobnosť, celistvosť? Čo urobí divák s takouto dobrodružnou, no náročnou ponukou – príjme ju a spolupracuje vlastnou fantáziou, alebo ju odmietne ako znôšku nezmyslov? Divák sám odhaľuje, čo je preňho lákavé a vzrušujúce, čomu sa smeje, od čoho odvracia zrak.
Komplicov z divákov si urobili aj litovskí herci v Gorkého hre Na dne. Oskaras Koršunovas si vybral skvelý herecký súbor OKT Vilnius, s ktorým ho spojila už predošlá práca na inscenácii Hamlet, aby slávnu ruskú predlohu uchopil ako existenciálne spovede spoločenských outsiderov.
Otázky pre slovenské divadlo
Prítomnosť zahraničných odborníkov a domácich tvorcov robí z festivalu priestor, na ktorom sa diskutuje o stave slovenského divadla. Opakovane sa objavovali hlasy volajúce po potrebe hľadania systémových riešení v oblasti kultúrnej politiky na Slovensku.
Problémov, ktoré komplikujú život slovenskému divadlu je neúrekom. Neexistujúca platforma na diskusiu o takýchto problémoch, odumierajúca divadelná kritika, opodstatnenosť a správna forma divadelných ocenení, absencia agendy, ktorá by umožňovala slovenskému divadlu cestu k zahraničnému divákovi, to všetko pôsobí negatívne na stav divadla.
Pozitívne slová renomovaných zahraničných divadelníkov z Fínska, Maďarska, Anglicka a ďalších krajín nám pripomínajú, aký jedinečný a dôležitý je festival v stredoeurópskom kontexte, a že jeho 20-ročná tradícia je niečo ako malý zázrak. Aj také slová odzneli na festivale Divadelná Nitra 2011, na ktorom sa z domácich „kultúrnych“ politikov nikto nemihol.
