Slovenský film 40. a 50. rokov
Vážení čitatelia,
túto jeseň sa Slovenský filmový ústav a vydavateľstvo Petit Press vracajú k edícii DVD Slovenský film. Najlepšie filmy z obdobia 40. a 50. rokov minulého storočia si budete môcť spolu s denníkom SME kúpiť v novinových stánkoch každý piatok za cenu 3,50 eura. Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Kapitán Dabač (1959), r. Paľo Bielik, vychádza 30. septembra 2011
Šťastie príde v nedeľu (1958), r. Ján Lacko, vychádza 7. októbra 2011
Rodná zem (1953), r. Josef Mach, vychádza 14. októbra 2011
Štyridsaťštyri (1957), r. Paľo Bielik, vychádza 21. októbra 2011
Štvorylka (1955), r. Jozef Medveď, Karol Krška, vychádza 28. októbra 2011
Varuj...! (1946), r. Martin Frič, vychádza 4. novembra 2011
Vlčie diery (1948), r. Paľo Bielik, vychádza 11. novembra 2011
Katka (1949), r. Ján Kadár, vychádza 18. novembra 2011
Čert nespí (1956), r. Peter Solan, František Žáček, vychádza 25. novembra 2011
Dáždnik svätého Petra (1959), r. Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán, vychádza 2. decembra 2011
Stotník Dabač zo slovenskej Rýchlej divízie je džentlmen s puškou. K pristavenému lietadlu dorazí elegantne na koni, v ruke zviera vetvičku utrhnutú pre svoju ženu. S pohľadom romantického hrdinu sa teší na návrat domov. Po tom, čo so svojou ženou nájde iného chlapa, bez váhania rozstrieľa svadobnú fotografiu.
Osobné sklamanie ho privádza nielen k opileckému vyvádzaniu s odisteným granátom, ale aj k prehodnoteniu celého pôsobenia na východnom fronte. K prelomu dochádza po tom, čo má vykonať pomstu na dedinčanoch, ktorých sa rozhodne pustiť, čím sa však dostáva pred vojenský súd. Z väzenia noc pred popravou uteká v najlepšom štýle dobrodružných filmov. Na zmienku o Povstaní reaguje spontánne: „Tak to tam musíme byť.“
Kapitán Dabač napĺňa klišé dobrého, ale váhavého človeka, ktorému treba pomôcť pochopiť novú dobu. Je to vášnivý, kontroverzný človek donquichotského typu.
Westerny pripomínajú vo filme nielen pištoľnícke prestrelky v miestnych krčmách, ale predovšetkým jednoznačné delenie bojujúcich na dobrých a zlých. Nemci hovoriaci zlou nemčinou sú falošní, gardisti zákerní, ruskí partizáni uvážliví. Na rozdiel od nášho hrdinu presadzujúceho len svoje „ja, ja“ Rusi hovoria „my“ a chcú s Nemcami bojovať „s umom“. Elo Romančík vo filme stelesňuje uvedomelého partizána Garaja, ktorý si však váži Dabačovu odvahu a poskytuje mu isté zázemie.
Dabač sa však partizánskym pravidlám veľmi nechce podriadiť: „Neprišiel som na spoveď, ale bojovať,“ reaguje na vypočúvanie ruským velením. Vysmieva sa konceptu „organizovania“ boja. Aj na vlastnú päsť sa mu síce podarí robiť diverziu a zaviesť napríklad do priepasti nemecké vojenské autá, výsledkom sú však zabití dedinčania, na ktorých sa Nemci pomstia. „Sám nič nespravíš,“ snaží sa ho usmerňovať Garaj.
Na svoj čas je film Kapitán Dabač výnimočne profesionálny, dobre vybudované dramatické situácie podporuje aj monumentálna symfonická hudba. Vtedajšia ideológia doň presakuje cez poznámky o sklamaní z dôstojníkov či o podpore robotníkov celého sveta.
Šarmantne pôsobia zasnené pohľady milujúcich žien.
Režisérovi Paľovi Bielikovi môžeme pripísať za tento film viaceré prvenstvá, okrem iného pochopenie sexuálneho potenciálu tlačenia kapusty, ktorý našiel neskôr svoje dokonalé naplnenie v Pachovi, hybskom zbojníkovi. V tomto filme si zvodnú scénu vyskúšala mladá Eva Krížiková.
Naivne pôsobia aj filozofické úvahy o tom, ako sa nedá veriť v komunizmus aj v Boha naraz. Humanizmus reprezentujú dedinčania svojou pomocou „bezbožnému“ zranenému Dabačovi. „Najskôr to bude človek a chlap,“ znie odpoveď na otázku jeho identity.
Príbeh Dabača sa končí tragicky a zároveň romanticky – je zastrelený pri obrane ženy, ktorú si však už do náručia zoberie reprezentant nového sveta - Garaj.
Potrebné a chlapské slovo na čase
Z dobových recenzií
Dlho sme čakali na film, ktorý plnokrvne, pravdivo a s vrcholným hereckým majstrovstvom zobrazí najslávnejšiu dobu v našej histórii. Dabač nechápal plne novú dobu, bojoval však za jej príchod. V tejto postave sa stretla Bielikova živelná výbušnosť s filozofickou hĺbkou civilného herectva.
Richard Blech, Smena, 28. 8. 1959
Herecké výkony možno plným právom označiť za filmové, vzdialené povestnej slovenskej teatrálnosti. Platí to predovšetkým o L. Chudíkovi, ktorý vedel svojho Dabača hlboko zvnútorniť i postihnúť vnútorné rozpory tejto postavy na pomerne chudobnom dialógu. Výnimočnosť príbehu, jeho sčasti náhodná motivácia, znemožňujúca hlbší a objavnejší pohľad na myšlienkový svet ľudí v SNP, zastierajúca skutočné žriedla hrdinstva, však bráni označovať tento film za „nádherný, strhujúci epos o Povstaní“.
Ernest Štric, Predvoj, 10. 9. 1959
V ovzduší viacerých nevedomých a možno i maskovaných pokusov umývať murína, ku ktorým došlo v posledných rokoch, je to nanajvýš potrebné a chlapské slovo na čase!
Pavol Branko, Film a divadlo 30. 9. 1959
Prudký spád deja a úsporný, niekde až kusý dialóg mu nedáva veľa príležitostí na zložité rozpitvávanie duševných stavov. Ale práve to je zaťažkávajúca skúška typicky filmového herectva, v ktorej Chudík znova čestne obstál a ukázal, že slovenskí herci sú schopní vyhovieť aj požiadavkám kamery.
Agnesa Kalinová, Kultúrny život, 29. 8. 1959
