Z Ameriky nám poslali hlbší odkaz

V hre August: stratení v Oklahome sú nezvyčajné herecké výkony, ale pre divadlo je to málo.

Názov hry Tracyho Lettsa August: stratení v Oklahome neevokuje nič konkrétne. Nevieme si predstaviť, čo znamená byť strateným v oklahomskej pláni, kým dcéry skúšajú šťastie na opačných koncoch Ameriky. Mnohé iné situácie z tejto hry však môžu byť aj naším divákom povedomé. Ak hlavná postava ironizuje tému starnutia žien, v sále to zašumí.

Tragika opustenej ženy

Letts napísal hru o dominantných matkách i nešťastných sestrách ako vystrihnutých z Čechovových hier. Opisuje však aj traumy americkej generácie, ktorá vyrastala v biede, a dopracovala sa vlastnou drinou k blahobytu, aby zistila, že peniaze nikomu nič negarantujú.

Je to text, ktorého výpoveď by radikálnou štylizáciou mohla utrpieť. Režisér Peter Mikulík však so scénografkou Alexandrou Gruskovou akoby prepadli do opačného extrému. Realistická obývačka domu Westonovcov pôsobí staticky, chýba jej divadelný nápad či posun.

Kým spádu prvej časti by škrty pomohli, druhá sa začína skvostnou scénou, v ktorej Emília Vášáryová exceluje ironickým nadhľadom. Kary sú ideálnym časom na pravdu – to vedeli dramatici vždy. Vášáryová vykreslila nielen širokú škálu stavov svojej Violet, ale predovšetkým tragiku opustenej ženy, ktorá je slabá i silná zároveň.

Veľmi dôveryhodne dopadla postava dcéry Ivy (Ingrid Timková), ktorá sa snaží oslobodiť spod vplyvu matky, dojímavo pôsobil jej vzťah s rodinným outsiderom Malým Charlesom (Robert Roth). Dušan Jamrich bol v rozsahom neveľkej, zato však významnej postave manžela Beverlyho dostatočne výrazný.

Diana Mórová mala ako dcéra Barbara, ktorej sa život vymyká spod kontroly, silnejšie, ale aj slabšie miesta.

Text ponúkal viac

Monika Hilmerová dala ďalšej z dcér – Karen – tragikomický náboj sebaklamu a túžby po americkom sne. František Kovár bol presný v postave dobráckeho švagra Charlieho. Zvodca Jozefa Vajdu bol trochu prvoplánový, tete Mattie Fae Zdeny Studenkovej veríme hlavne jej náročný vzťah so synom. Richard Stanke dal svojmu nevernému Billovi dobrú dávku nervozity, netrpezlivosti a narcizmu.

August: stratení v Oklahome je produkciou, ktorú sa určite oplatí vidieť pre nekaždodenné herecké výkony. O to väčšou škodou je, že sa zvnútornené herectvo nedostalo do divadelne efektnejšieho kontextu. Takto sa totiž táto inscenácia dostáva prinajmenšom vizuálne do priamej konfrontácie s televíznymi seriálmi, hoci divákom ponúka viac.