Album, ktorý spolu nahrali Jon Hopkins a King Creosote je v tomto roku jedným z najpríjemnejších.
„Pre mňa je táto nahrávka zromantizovaná verzia Fife,“ hovorí Jon Hopkins. „Je v nej veľa z mojich prvých skúseností s týmto miestom a obdobím, keď som sa do nej zamiloval, je to tak trochu moja snová verzia života. Možno vyzerá ako Paríž očami Amélie z Montmartru, ale je mi to jedno.“ Jon Hopkins je hudobník, venujúci sa najmä elektronike, ktorý má na hudbu papier z Royal College of Music v Londýne, a možno sa pripomenie okrem vlastnej tvorby aj tým, že s ním spolupracovali Brian Eno aj Coldplay.
Takto snovo hovorí o albume, ktorý je tiež výsledkom spolupráce, dokonca sedemročnej. Tak dlho sa zbierali pesničky albumu Diamond Mine, ktorý sa tento rok dostal aj medzi finalistov prestížnej Mercury Prize. Jeho tímovým partnerom je King Creosote (Kenny Anderson), ktorý skladá pesničky a spieva práve vo Fife, časti Škótska, kde založil aj label Fence Records.
Album obsahuje sedem skladieb – sedem krásne hypnotizujúcich skladieb. Jedinečných, pomaly plynúcich, vôbec nie patetických. Práve naopak, výnimočne priamočiarych, zasahujúcich konkrétne miesta v duši a krajine, ktorú aj vďaka práci Hopkinsa nielen cítiť, ale i počuť. Počas nahrávania totiž zbieral zvuky na spoločných cestách. Počuť autá, vietor, hlasy, varenie čaju, ticho času aj jeho vlastný hlas v pozadí, keď si pýta účet od čašníčky. Zväčša ide o staršie kúsky vytiahnuté z mnohoročnej tvorby Andersona. Všetky tie roky tu cítiť – v tom najlepšom zmysle slova. Sú nazbierané ako vrásky na tele a múdrosť v ňom. Je tam všetko to, čo je mnohým ľuďom vzácne.
