Miho Sato sa narodila v Tokiu, maľbu študovala v Londýne a tam si vydobyla aj vlastnú úspešnú pozíciu na tamojšej umeleckej scéne. Girolamo Marri je pôvodom Talian, ale pôsobí v Šanghaji. Obaja sa stretli na bratislavskej výstave Interventions v galérii Space.
Výstava je kurátorským konceptom Kataríny Slaninovej a Lýdie Pribišovej, ktoré sa rozhodli spojiť diela medzinárodne úspešných umelcov do jedného projektu. A hoci sa autori predtým nepoznali, priestor, ktorý obsadili, spojili do celku.
Maľby Miho Sato v galérii Space.
Osamelosť neznámych
„Miho Sato ako keby stále bola človekom Ázie, viac prežívajúcim a vnímajúcim duchovno pred materializmom Západu,“ hovorí Slaninová, „v jej výjavoch zväčša cítiť clivotu, smútok, dokonca zúfalstvo či niečo hrozivé.“
Na malých formátoch zobrazuje vždy osamotenú postavu, respektíve iba jej detail, no paradoxne, formou maľby zbavený akýchkoľvek podrobností. Prostredie, v ktorom sa tieto neznáme postavy nachádzajú, je rovnako neznáme a zahmlené. Možno podobne ako je zahmlená a vzdialená predstava fungujúceho multikulturalizmu.
Čo si myslí Bratislava?
Girolamo Marri na vernisáži toho veľa nepovedal, respektíve povedal – ale svojským spôsobom. Zviazaný povrazom s igelitom na hlave si odsedel tri hodiny bez pohnutia na stoličke a demonštroval svoju „intenzívnu politickú neaktivitu“, pretože „to, čo sa okolo nás deje, je už neakceptovateľné“.
Fotografie a video performance „Come, have your picture taken standing on a westerner“ ukazuje, ako si Marri v nejakom čínskom meste ľahne na zem, pričom vyzýva okolostojacich, že sa na neho pokojne môžu postaviť a odfotiť sa na „kuse“ Západu, v inom zasa pomocou podrobného návodu vyzýva „drahých čínskych priateľov“, aby sa naučili variť kávu tak, ako to robia Taliani.
Jedno z diel sa priamo dotýka aj Bratislavy. Girolamo Marri tu bol v lete, aby získal „Názory“, ako sa projekt volá. S mikrofónom, ktorého šnúra sa končí vo vrecku jeho žltých nohavíc, nahráva imaginárne rozhovory s náhodnými okoloidúcimi v uliciach, podobne ako to robil pred rokom v Šanghaji. To, že nepočuť žiadne slová, nie je náhoda. Všetci respondenti aj on sú totiž po celý čas ticho.
Žiadne teórie
Názory zostávajú skryté. Poznáme síce názov mesta, ale to, na čo myslí, je neidentifikovateľné. Celkom rovnako ako ľudia, ktorí sa aj uprostred masy, kdekoľvek na svete, cítia úplne osamotení. Miho Sato aj Girolamo Marri sa na kultúrnu identitu pozerajú inak ako teórie a predsudky.
Trojhodinová "hladovka" - Girolamo Marri počas vernisáže výstavy.
Opinions in Shanghai a mikrofón použitý na nemé rozhovory.
