SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 18:00

Ak to mal byť konečne básnik, nemohol to byť nik iný

Laureátom Nobelovej ceny za literatúru sa stal Tomas Tranströmer. V roku 1998 bol osobne aj na Slovensku, kde si na svetovom kongrese básnikov prevzal cenu Jána Smreka.

Laureátom Nobelovej ceny za literatúru sa stal švédsky básnik Tomas Tranströmer.Laureátom Nobelovej ceny za literatúru sa stal švédsky básnik Tomas Tranströmer. (Zdroj: SITA/AP)

Laureátom Nobelovej ceny za literatúru sa stal švédsky básnik Tomas Tranströmer.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za literatúru získal švédsky básnik Tomas Tranströmer. Nobelov výbor ho ocenil za jeho „zhustené, priehľadné obrazy, ktoré ponúkajú čerstvý prístup k skutočnosti“.

Prestížne ocenenie, ktoré sa udeľuje osobe, čo mala na poli literatúry vytvoriť najvýraznejšie dielo v ideálnom smere, je spojené s finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (1,08 milióna eur).

Básnický favorit

Tranströmer, ktorý sa narodil v Štokholme v roku 1931, je básnik, spisovateľ a prekladateľ. Patril k jedným z favoritov tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru.

„Ak sa švédski akademici rozhodli, že po pätnástich rokoch získa cenu básnik, nemohol to byť nik iný,“ povedal včera pre SME básnik, prekladateľ a vydavateľ Milan Richter. Je znalcom Tranströmerovho diela, preložil obe jeho knihy, ktoré u nás vyšli – Básne pre živých a mŕtvych a Medzi allegrom a lamentom. Za druhú získal Richter prémiu Literárneho fondu za preklad i Cenu Zory Jesenskej „V podstate je to gro jeho diela.“

Švédsky básnik bol v užšom výbere na Nobelovu cenu už posledných štyridsať rokov, keďže jeho básne - aj keď nepatrí k najplodnejším autorom - silne ovplyvnili nielen švédsku literatúru.

„Každoročne som sa s ním stretával vo Švédsku a myslím, že už pomaly nerátali, že by toto ocenenie ešte dostal,“ povedal Richter.

Bytie je mysteriózne

„Nechcem tvrdiť, že som mystikom, ale moje básne vychádzajú vždy z predpokladu, že bytie je mysteriózne,“ hovorí o sebe Tranströmer. „Báseň je schopná urobiť prielom v múre konvenčného myslenia a videnia, ktorý nás väčšiu časť života obklopuje. Báseň môže ľudí inšpirovať. Jej funkciou je, aby ľudia spoznali sami seba, svoj život a nadviazali kontakt s tvorivými schopnosťami v sebe i mimo seba.“

Podľa Richtera ovplyvnila Tranströmera do značnej miery americká poézia, čo následne formovalo aj jeho moderný básnický jazyk, a ten zasa inšpiroval iných. Josif Brodskij, ruský laureát Nobelovej ceny, napríklad vyhlásil, že „Tranströmer je prvotriedny básnik, a vlastne som z jeho básní ukradol nejeden obraz“.

Čerstvý laureát Nobelovej ceny sa narodil v rodine učiteľky a novinára. Študoval latinské gymnázium, dejiny literatúry a poézie, dejiny náboženstva a psychológiu na Štokholmskej univerzite, kde neskôr pracoval ako odborný asistent. V roku 1990 prekonal mŕtvicu, po ktorej prakticky nerozpráva.

Báseň od Rúfusa

Debutoval v roku 1954 zbierkou sedemnástich básní. „Bol to jeden z najoceňovanejších literárnych debutov desaťročia,“ píše vo svojom stanovisku výbor Nobelovej ceny. „Už tu sa objavil jeho záujem o prírodu a hudbu, ktorý nájdeme vo veľkej časti básnikovej tvorby.“

Literárna kritika tvrdí, že jeho výnimočnosť spočíva v schopnosti presne veci pomenovať a v týchto pomenovaniach spojiť vizuálne i citové obrazy. Dokázal sa pozrieť nielen na históriu človeka, ale zasadiť ho do kontextu s prírodou.

Básnikovu poéziu preložili do viac ako šesťdesiatich jazykov.

Tomas Tranströmer bol na Slovensku aj osobne, v Bratislave na 18. svetovom kongrese básnikov v roku 1998 dostal Cenu Jána Smreka.

„Veľmi sa vtedy spriatelil s Milanom Rúfusom, vždy sa na neho pýtal. A Rúfus zasa venoval jednu svoju báseň práve Tranströmerovi,“ povedal Richter.

Thomas Tranströmer: Medzi allegrom a lamentom (úryvok)

Z marca 1979

Majúc už po krk všetkých,

čo prichádzajú so slovami,

slovami, ale nie s rečou,

odišiel som na ostrov pokrytý snehom.

Divočina nemá žiadne slová.

Nepopísané strany sa šíria všetkými smermi!

Narazím na stopy srnčích

kopýtok v snehu.

Reč, ale žiadne slová.


Preklad: Milan Richter, vyd. MilaniuM

Ceny v minulosti

Nobelova cena za literatúru je jedno z piatich pôvodných ocenení, ktoré sa udeľujú na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.

Prestížne ocenenie dodnes získalo 107 autorov, Nobelov výbor sa rozhodol cenu neudeliť v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943. V tých rokoch odložili finančnú prémiu na ďalšie roky.

V prípade Nobelovej ceny za literatúru nie je zvykom, aby sa udeľovala viacerým autorom naraz.

V celej histórii ocenenia sa tak stalo len pri štyroch príležitostiach: v roku 1904 sa laureátmi stali Frédéric Mistral a José Echegaray, v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppidan, v roku 1966 Šmuel Agnon a Nelly Sachsová a naposledy v roku 1974 Eyvind Johnson a Harry Martinson.

Laureátkami Nobelovej ceny za literatúru sa dosiaľ stalo len dvanásť žien a nik nebol ocenený dvakrát. Dva razy však ocenení spisovatelia nobelovku odmietli.

Boris Pasternak cenu najskôr prijal, Sovietsky zväz ho však v roku 1958 prinútil cenu odmietnuť. V roku 1964 cenu odmietol aj spisovateľ a filozof Jean Paul Sartre, ktorý odmietal akékoľvek ocenenia.

V roku 1984 získal Nobelovu cenu za literatúru aj československý básnik, novinár a prekladateľ Jaroslav Seifert.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  2. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  3. Magazín SME Ženy už v predaji
  4. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  5. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  6. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  7. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  8. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  9. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 326
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 546
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 199
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 181
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 172
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 855
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 381
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 824
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 400
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 337
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nobelove ceny

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Nobelova cena za mier
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Zuzana Čaputová.
Píše Janka Debrecéniová

„Spoločná zodpovednosť“ je ukážkou nezodpovednosti

Uznesenie vlády fakticky porušuje viacero základných práv a slobôd.

Testovanie na nový koronavírus v Bánovciach nad Bebravou.

Koronavírus na Slovensku: Celoplošné testovanie sa podľa Čaputovej nestihne. Matoviča vyzvala prehodnotiť postihy (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 55 091 ľudí. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 212 obetí.

Prezidentka Zuzana Čaputová.

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom.

Väčšina nemocníc má dostatok lôžok. Avšak hlavne tým na severe Slovenska začínajú akútne chýbať zdravotníci.