Laureátom Nobelovej ceny za literatúru sa stal švédsky básnik Tomas Tranströmer.
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za literatúru získal švédsky básnik Tomas Tranströmer. Nobelov výbor ho ocenil za jeho „zhustené, priehľadné obrazy, ktoré ponúkajú čerstvý prístup k skutočnosti“.
Prestížne ocenenie, ktoré sa udeľuje osobe, čo mala na poli literatúry vytvoriť najvýraznejšie dielo v ideálnom smere, je spojené s finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (1,08 milióna eur).
Básnický favorit
Tranströmer, ktorý sa narodil v Štokholme v roku 1931, je básnik, spisovateľ a prekladateľ. Patril k jedným z favoritov tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru.
„Ak sa švédski akademici rozhodli, že po pätnástich rokoch získa cenu básnik, nemohol to byť nik iný,“ povedal včera pre SME básnik, prekladateľ a vydavateľ Milan Richter. Je znalcom Tranströmerovho diela, preložil obe jeho knihy, ktoré u nás vyšli – Básne pre živých a mŕtvych a Medzi allegrom a lamentom. Za druhú získal Richter prémiu Literárneho fondu za preklad i Cenu Zory Jesenskej „V podstate je to gro jeho diela.“
Švédsky básnik bol v užšom výbere na Nobelovu cenu už posledných štyridsať rokov, keďže jeho básne - aj keď nepatrí k najplodnejším autorom - silne ovplyvnili nielen švédsku literatúru.
„Každoročne som sa s ním stretával vo Švédsku a myslím, že už pomaly nerátali, že by toto ocenenie ešte dostal,“ povedal Richter.
Bytie je mysteriózne
„Nechcem tvrdiť, že som mystikom, ale moje básne vychádzajú vždy z predpokladu, že bytie je mysteriózne,“ hovorí o sebe Tranströmer. „Báseň je schopná urobiť prielom v múre konvenčného myslenia a videnia, ktorý nás väčšiu časť života obklopuje. Báseň môže ľudí inšpirovať. Jej funkciou je, aby ľudia spoznali sami seba, svoj život a nadviazali kontakt s tvorivými schopnosťami v sebe i mimo seba.“
Podľa Richtera ovplyvnila Tranströmera do značnej miery americká poézia, čo následne formovalo aj jeho moderný básnický jazyk, a ten zasa inšpiroval iných. Josif Brodskij, ruský laureát Nobelovej ceny, napríklad vyhlásil, že „Tranströmer je prvotriedny básnik, a vlastne som z jeho básní ukradol nejeden obraz“.
Čerstvý laureát Nobelovej ceny sa narodil v rodine učiteľky a novinára. Študoval latinské gymnázium, dejiny literatúry a poézie, dejiny náboženstva a psychológiu na Štokholmskej univerzite, kde neskôr pracoval ako odborný asistent. V roku 1990 prekonal mŕtvicu, po ktorej prakticky nerozpráva.
Báseň od Rúfusa
Debutoval v roku 1954 zbierkou sedemnástich básní. „Bol to jeden z najoceňovanejších literárnych debutov desaťročia,“ píše vo svojom stanovisku výbor Nobelovej ceny. „Už tu sa objavil jeho záujem o prírodu a hudbu, ktorý nájdeme vo veľkej časti básnikovej tvorby.“
Literárna kritika tvrdí, že jeho výnimočnosť spočíva v schopnosti presne veci pomenovať a v týchto pomenovaniach spojiť vizuálne i citové obrazy. Dokázal sa pozrieť nielen na históriu človeka, ale zasadiť ho do kontextu s prírodou.
Básnikovu poéziu preložili do viac ako šesťdesiatich jazykov.
Tomas Tranströmer bol na Slovensku aj osobne, v Bratislave na 18. svetovom kongrese básnikov v roku 1998 dostal Cenu Jána Smreka.
„Veľmi sa vtedy spriatelil s Milanom Rúfusom, vždy sa na neho pýtal. A Rúfus zasa venoval jednu svoju báseň práve Tranströmerovi,“ povedal Richter.
Thomas Tranströmer: Medzi allegrom a lamentom (úryvok)
Z marca 1979
Majúc už po krk všetkých,
čo prichádzajú so slovami,
slovami, ale nie s rečou,
odišiel som na ostrov pokrytý snehom.
Divočina nemá žiadne slová.
Nepopísané strany sa šíria všetkými smermi!
Narazím na stopy srnčích
kopýtok v snehu.
Reč, ale žiadne slová.
Preklad: Milan Richter, vyd. MilaniuM
Ceny v minulosti
Nobelova cena za literatúru je jedno z piatich pôvodných ocenení, ktoré sa udeľujú na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.
Prestížne ocenenie dodnes získalo 107 autorov, Nobelov výbor sa rozhodol cenu neudeliť v rokoch 1914, 1918, 1935, 1940, 1941, 1942 a 1943. V tých rokoch odložili finančnú prémiu na ďalšie roky.
V prípade Nobelovej ceny za literatúru nie je zvykom, aby sa udeľovala viacerým autorom naraz.
V celej histórii ocenenia sa tak stalo len pri štyroch príležitostiach: v roku 1904 sa laureátmi stali Frédéric Mistral a José Echegaray, v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppidan, v roku 1966 Šmuel Agnon a Nelly Sachsová a naposledy v roku 1974 Eyvind Johnson a Harry Martinson.
Laureátkami Nobelovej ceny za literatúru sa dosiaľ stalo len dvanásť žien a nik nebol ocenený dvakrát. Dva razy však ocenení spisovatelia nobelovku odmietli.
Boris Pasternak cenu najskôr prijal, Sovietsky zväz ho však v roku 1958 prinútil cenu odmietnuť. V roku 1964 cenu odmietol aj spisovateľ a filozof Jean Paul Sartre, ktorý odmietal akékoľvek ocenenia.
V roku 1984 získal Nobelovu cenu za literatúru aj československý básnik, novinár a prekladateľ Jaroslav Seifert.
Pozrite si kompletný zoznam doterajších držiteľov Nobelovej ceny za literatúru.
