V roku 1958, keď Šťastie príde v nedeľu s obrovským úspechom uviedli v kinách, film húfne navštevovali predovšetkým mladí diváci. Nemôžeme sa im čudovať – príbeh troch osemnásťročných mládencov, zažívajúcich počas svojich posledných prázdnin rôzne turbulentné situácie, má všetky parametre mládežníckej veselohry.
Dokonca by sme mohli povedať, že režisér Ján Lacko natočil prvú a na dlhý čas aj poslednú slovenskú tínedžerskú komédiu. Film plný farebnej letnej atmosféry a bezstarostnosti s množstvom gagov a komických situácií si vychutnáte aj dnes a vôbec vás pritom nezarazí, že doboví tínedžeri chodili po nočných podnikoch a jeden z nich skončí dokonca aj na záchytke.
O filme
Šťastie príde v nedeľu
Réžia: Ján Lacko
Námet a scenár: Ivan Bukovčan
Kamera: Vladimír Ješina
Hudba: Milan Novák
Strih: Maximilián Remeň
Hrajú: Marián Kleis st., Anton Mrvečka, Ivan Mistrík, Renáta Dočolomanská, František Dibarbora, Štefan Mišovic, Emil Horváth st. a ďalší
Minutáž: 85 min.
Vďaka výborným hereckým výkonom, vynikajúcemu scenáru a skvelej kamere tento film nezostarol a okrem výbornej zábavy vám poskytne aj silnú dávku nostalgie za časmi, ktoré azda ani neboli.
Šťastie príde v nedeľu rozpráva príbeh o troch priateľoch, notorických stávkaroch. Športka je ich svet. A nielen ich.
Film otvára priam davová scéna: na daždivom námestí, zamaskovaní pršiplášťami a rovnako čiernymi dáždnikmi nehybne postávajú ľudia, (ne)trpezlivo čakajúci na okamih, keď sa na svetelnej tabuli objavia vyžrebované čísla a vyjaví sa pravda o tom, kto je dieťaťom šťasteny a kto smoliarom, kto si bude užívať a kto zas celý týždeň iba šetriť a snívať.
„Veru áno. Každý chcel získať peniaze akýmkoľvek spôsobom. A športka bola vynikajúca príležitosť na zbohatnutie. V tomto ohľade je film dosť výstižný,“ hovorí o vtedajšej atmosfére Renáta Dočolomanská-Tesáriková, predstaviteľka dievčiny Evy, do ktorej sa ako na potvoru zamilujú všetci traja kamaráti.
„Boli veľmi dobre typovo vybraní. Anton Mrvečka bol veselý chlapík od začiatku do konca. Ivan Mistrík, môj nápadník, bol veľmi milý, presne ako sa o ňom hovorilo. No a Marián Kleis pôsobil ako divoch, vedúci partie,“ opisuje herečka.
Doboví kritici síce neskrývali svoje sklamanie nad tým, že táto slovenská veselohra nie je dosť „umelecká“, no súčasná generácia sa už pozerá na film inak.
Exteriérové zábery na podhradie, okolie hotela Carlton, korzo, denné i nočné nábrežie Dunaja, električky križujúce mesto a ulice či uličky Starého Mesta i jeho novších častí, ale aj interiérové reálne priestory Tatra kabaretu, lodnej reštaurácie či poštového úradu majú dnes cenu nenahraditeľných archívnych materiálov.
Lákavo pôsobia aj scény zo Senca, ktorý bol v tom čase veľmi vychyteným miestom. „Vtedy sa k jazerám z Bratislavy chodilo hromadne vlakom, prípadne autobusom. Poobede tam a večer naspäť. Bolo to spoločensky veľmi vyhľadávané miesto. Presne ako je to zachytené vo filme. Bývala tam veľmi dobrá, bezproblémová atmosféra a my mladí sme si to počas filmovania užívali,“ spomína Renáta Dočolomanská-Tesáriková.
V porovnaní s inými filmami, ktoré vznikli koncom 50. rokov a ich témy boli historické alebo budovateľské, je Šťastie príde v nedeľu moderný a veselý film. „Myslím, že už bol najvyšší čas, aby mal národ aj takýto film. Veď už bolo trinásť rokov po skončení vojny,“ uzatvára herečka.
Z dobových recenzií
Ide o komerčný, s profesionálnou rutinou urobený film. Obecenstvu, ktoré si ho obľúbi, prinesie dve hodiny striedavo vkusnej a vtipnej zábavy. Vo veselohernej tvorbe, ktorá, ako sme už konštatovali, nie je príliš na výške, nerobí síce prevrat, ale v týchto hraniciach môžeme ho považovať za pomerný úspech.
B. Abrahámová
5. marca 1959
Večerník, Bratislava
Autori filmu mali bezpochyby tie najlepšie úmysly. Počas svojej práce sa však nechali strhnúť lacnou snahou vyvolať smiech za každú cenu, čo sa im často, ani za túto cenu nedarí. Je isto správne, že chceme pobaviť diváka bez toho, že by sme mu príliš zaťažovali nervy. No nesmie to byť na úkor pravdivosti.
A. Malina
5. marca 1959
Obrana Lidu, Praha
Našťastie (divákov) tento príbeh nevyznieva v kine tak mravoučne ako v krátkom resumé, naopak, sympatická a nesporne kladná myšlienka sa hádam až prišikovne skrýva uprostred série zábavných epizód nepriamo na ňu nadviazaných motívom honby za peniazmi na tikety.
A. Kalinová
14. marca 1959
Kultúrny život, Bratislava
Šťastie príde v nedeľu vychádza v ústrety divákovi. Snaží sa využiť všetko, na čom by sa divák mohol zabaviť, čo by mu mohlo konvenovať. Ide dolu, k divákovi, namiesto toho, aby diváka ťahal so sebou hore, vyššie, aby mu niečo odhaľoval, s niečím ho oboznamoval, na niečo nové upozorňoval.
Miroslav Janek
12. marca 1959
Život, Bratislava
A iste treba vziať do úvahy, že predstaviteľ Vrabca, A. Mrvečka sa vžil do svojej úlohy najlepšie a podáva ju so svojráznym temperamentom. Iba jeho slovník je prichuligánsky.
Igor Vlha
Film a divadlo, č. 3, 1959
