„Po večeri sa všetci trochu opili. Jedni boli presvedčení, že rozprávajú urážlivé uštipačnosti, druhí sa domnievali, že ich počujú.“ Takýchto aforizmov ponúka Jean Cocteau v knihe zápisov a kresieb Opium. Deník jedné detoxikace síce zopár, no určite nie sú pre ňu typické. Skôr sú dokladom šírky nálad, akými slávny autor prechádzal počas štvormesačnej odvykacej kúry na klinike Saint-Cloud na prelome rokov 1928 a 1929. Závislosti od ópia podľahol po smrti svojho intímneho priateľa, dvadsaťročného Raymonda Radigueta, talentovaného literáta.
Elegantne pripravená knižka z pražského vydavateľstva Rubato je nielen „sprievodcom neskúsených, ktorí v pomalosti ópia nepoznávajú jednu z najnebezpečnejších podôb rýchlosti“, ale rovnako ďalším kľúčom k spoznávaniu Cocteauovho myslenia. Spisovateľ, grafik a filmár tu glosuje mnohé fenomény umenia a svoj vzťah k jeho velikánom, ale tiež k vlastnej tvorbe. Aj k románu Hrozné deti, ktorý napísal práve počas tejto liečby len za sedemnásť dní. „Tí, ktorí tvrdia, že majú radi Hrozné deti, často dodávajú - okrem posledných strán. Avšak tie boli zapísané jednej noci do mojej hlavy ako prvé. Prestal som dýchať, nehýbal som sa, nič som si nezapisoval. Bol som rozpoltený medzi strachom, že ich zabudnem, a obavou, že budem musieť napísať knihu, ktorá by ich bola hodna,“ priznáva Cocteau.
