FÓRUM

Tie vzácne chvíle, keď sami sebe nepatríme

Tohtoročnou novinkou českej výročnej literárnej súťaže Magnesia Litera bolo vyhlásenie knihy desaťročia. Stal sa ňou súbor poviedok Jana Balabána Možná že odcházíme, ktorý v roku 2004 zvíťazil v tejto súťaži v kategórii prózy.

Tohtoročnou novinkou českej výročnej literárnej súťaže Magnesia Litera bolo vyhlásenie knihy desaťročia. Stal sa ňou súbor poviedok Jana Balabána Možná že odcházíme, ktorý v roku 2004 zvíťazil v tejto súťaži v kategórii prózy.

Možno, že už si o knihách nestihneme porozprávať. A tak hlasujeme. Vytvárame stále nové a stále hlasnejšie súťaže a príležitosti, aby sme na knihy aspoň upozornili. Pritom vždy, keď nahlas poukážeme na jednu, desať ďalších ticho spadne pod stôl.

To platí tiež o knihách Jana Balabána (1961 – 2010). Ťažko medzi nimi vybrať len jednu jedinú. Do nominácie knihy desaťročia sa dostal okrem jeho poviedok Možná že odcházíme (Host 2004, tiež vo výbere Poviedky, Host 2010), ktorá zvíťazila, i román Zeptej se táty (kniha roka 2010 v ankete Lidových novín i Magnesie Litera). Mohla by ňou však byť i poviedková kniha Jsme tady z roku 2006, ktorú akékoľvek ocenenia minuli. A nebolo to ničím iným než vrtkavosťou šťasteny – alebo rozptýlením pozornosti.

Sám Jan Balabán vynikal pozornosťou k nepovšimnutému, sústredením k postavám, miestam i časom, ktoré sú obvykle „mimo záberu“. S jeho knihami nemožno relaxovať ani baviť sa, to ani trochu. Skôr sa očistiť a nadýchnuť a vidieť inak. Pretože tu je život so všetkou svojou zložitosťou, slabosťou, so všetkými krachmi, nedokonalosťami a nedoriešenosťami – ale nie je to svet nezmyselný a jeho obyvatelia nie sú poľutovaniahodní ani zbytoční.

Ja a my

Dvadsať krátkych próz knihy Možná že odcházíme uvádza na scénu najčastejšie nie jednu, ale dve postavy – a často i dva príbehy. V poviedke Cedr a kladivo sa v rozhovore vo fajčiarni na psychiatrii prelína živelné rozprávanie nezamestnaného zvárača s myšlienkami zrúteného intelektuála. O tajomnom súrodenectve medzi dvoma neznámymi ľuďmi rozpráva aj próza U komunistů... Zdvojenie postáv i príbehov a ich prepájanie je pre autora typické: jeho pôvodný, autentický pohľad na svet nie je individualistický, omnoho viac než ústredná postava alebo „ja“ ho zaujímame „my“.

Keď sa kniha Možná že odcházíme stala knihou roku v ankete Lidových novín, Jan Balabán v rozhovore hovoril o samote: „Kurt Vonnegut v 80. rokoch povedal, že number one american killer nie je infarkt myokardu, ale loneliness. To je diagnóza aj našej spoločnosti a je pri koreni mnohých patologických javov a mnohého nešťastia. Tieto veci cítim a chcel by som ich prekonávať, ale netrúfam si na to, nejako ideologicky alebo povedzme kresťansky to dotlačiť vždy k pozitívnemu výsledku. Myslím, že spisovateľ je povinný – či už Bohu, alebo pravde, či tomu, v čom žijeme – byť presný, neklamať a nevymýšľať si.“

Čo je za obzorom

V Balabánových poviedkach sa veľa hovorí, ale tiež veľa vidí – sú veľmi obrazové. Autorovým nevtieravým „pozitívom“ je rozostavenie postáv a rozohranie situácie. Jeho prózy obvykle nemajú pointu, nekončia sa, skôr sa otvárajú niečomu novému, neznámemu, čo je za obzorom.

„Vykročili spolu do pálivého svetla septembrového dňa.“ Tak sa končí záverečná poviedka Ray Bradbury. Rozprávajú sa v nej vnuk s dedkom, ktorý stráca pamäť. Alzheimerova choroba starého lekára, ktorý jasne vie, čo sa s ním deje len vo chvíľach, keď sa to s ním nedeje, je u Balabána podobenstvom. Symbolizuje umierajúce ľudské vedomie i čas, v ktorom čosi vieme vo chvíli, keď nám to nie je nič platné, ale tiež niektoré vzácne svetlé chvíle, keď sami sebe nepatríme.

O tejto knihe a o Balabánových knihách vôbec nemožno uvažovať v kategóriách pesimizmu ani optimizmu, skôr v perspektíve nádeje. Niekoľko poviedok zachytáva rozhovor pri výstupe na kopec alebo kdesi na predmestí, periférii, kde sa ocitli výletníci skoro omylom, rozhovory v nehostinných baroch „kdesi“ na sídlisku alebo v nemocnici. Niekde v diaľke pred nami je pálivý septembrový deň, ale vždy k nemu musíme dôjsť – alebo do neho odísť.

Po náhlej smrti Jana Balabána začalo nakladateľstvo Host vydávať jeho súborné dielo. A tak knihu Možná že odcházíme môžeme dnes čítať aj ako jednu kapitolu celého prozaického diela. Tak ako sa Balabánovi nenásilne prepájajú poviedky vo vnútri jednej knihy, spájajú sa na príbuzenskom princípe i jednotlivé knihy, majú spoločné motívy, situácie, charaktery. A nekončia sa, skôr pokračujú, odovzdávajú si slovo. Preto u Balabána stojí za pozornosť nielen jeho knihy rokov či desaťročí, stojí za to od neho čítať všetko.

Ďalšie knihy

Povídky

Host, 2010

Súborné vydanie poviedkovej tvorby jedného z najvýznamnejších českých autorov posledného dvadsaťročia. Poviedky patria ku klenotom českej literatúry a to nielen podľa kritiky, ale aj podľa čitateľského ohlasu. Zväzok obsahuje poviedky z kníh: Středověk, Prázdniny, Možná že odcházíme, Jsme tady a niekoľko nezaradených textov.

Romány a novely

Host, 2011

Balabánove diela vždy balansovali na hranici medzi poviedkou a románom. Postavy v jeho poviedkach sa vracali a situácie, v ktorých sa ocitali, tvorili rozsiahlejšie a komplikovanejšie príbehy. A naopak, dej románov sa rozvolňoval do epizód, z ktorých každá ako by mohla žiť vlastným životom. Druhý zväzok predstavuje autora práve v tejto „románovej“ polohe.

Zeptej se táty

Host, 2010

Ústrednou udalosťou posledného románu Jana Balabána je umieranie a smrť človeka, jeho vlastným vnútorným dejom je však náročné hľadanie života. Lebo ten sa vo svojej hĺbke vždy musí najskôr nájsť. Všetci sme v istom zmysle podobní postavám z toho podivuhodného, príbehu. Príbehu, v ktorom sa hľadá pravda a nachádza opravdivosť.

Kudy šel anděl

Host, 2005

Príbeh sa začína v 70. rokoch na ostravskom sídlisku, kde vyrastá tiež Martin Vrána. Sledujeme jeho životnú púť od vlasatého študenta cez dráhu prekladateľa až k osobným stroskotaniam. Protagonista bilancuje svoj život pred zmenou režimu i po nej a rozpoznáva, ako sa doňho vkráda rozčarovanie a únava. No napriek všetkému sme tu.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 8 793
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 8 225
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 321
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 196
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 312
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 125
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 629
  8. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 203
  9. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 1 016
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 922

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ako sa pije a žije v banskom kraji, keď bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

KOMENTÁRE

Danko ukazuje ďalšie svoje limity

U Danka sa hrdosť stratila v bozkoch na výložkách.

Neprehliadnite tiež

Koncert Norah Jones v Ostrave mal jednu chybu. Bol príliš ticho

Na festivale Colours of Ostrava vo štvrtok zneli dva silné hlasy.

Šéf detskej televízie: Zdôrazňujeme kompletnú rodinu, ale neriešime politiku ani náboženstvo

V rozprávkach slovenskej Ducktv sa proti drakovi bojuje zubnou kefkou. Aj svet na nich fičí.

Nekrológ

Benningtonove trápenia nevyšli nazmar. Dôkazom je Hybrid Theory

Správe o smrti speváka Linkin Park sa nedá uveriť.

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.