„Istý čas som robil s rôznorodým materiálom, vytváral som množstvo diel a veľa som vystavoval,“ hovorí BORIS ONDREIČKA, „potom som prestal vystavovať, lebo som mal pocit, že je toho akosi veľa. Ale pracoval som ďalej.“
V tomto medziobdobí, ako ho nazýva, vzniklo čosi, čo spolu s nemeckým kurátorom nazývajú anglickým „prematerial“ – predmateriálnym. „Stratil som vzťah k tomu vytvárať čosi fyzicky. Moje výstupy sú texty, ktoré majú formu krivkového pdf. Dajú sa jednoducho posunúť do akéhokoľvek materiálu, dá sa zmeniť ich veľkosť aj farba. Vytváram predprodukt, ktorý potom diskutujem v ďalších štádiách – napríklad vo vzťahu k výstavnému priestoru,“ dodáva. To prvé štádium, keď ešte nič nemusí diskutovať, je autonómnou pôdou, kde si nedá do ničoho „kafrať“.
Teraz znova vystavuje (aj v Badischer Kunstvereine v Karlsruhe), a pri tom sa stále venuje aj písaniu, hudbe a kurátorskej činnosti. Všetko podmieňuje „pnutie, nutkanie sebavyjadrenia“, ktoré rozdielne prispôsobuje. „Napríklad v rockovej hudbe musí text sledovať najmä melodickú líniu, úmyselne sa preto vyhýbam zložitejším zvratom, nie však zložitejším témam. Mám rád ten žáner taký, aký je – nikdy by som nechcel text v rockovej hudbe posúvať k príliš experimentálnym smerom – na to mám iné platformy,“ hovorí.
Potreba zapisovať a doslova sieťovať javy bola pre neho vraj vždy priam obsesiou. A hoci má písanie tendenciu spájať s detailným štúdiom, vždy do neho vstupujú aj okolité procesy. „Dlho ma zaujímalo šťastie a to, ako sa produkuje. V istom štádiu výskumu som narazil na stránke BBC o zdraví na zaujímavú čínsku štúdiu. Keď som bol uprostred, v pravom hornom rohu sa vynorila blikajúca správa, že práve zabili Usámu bin Ládina. Nedokážem neintegrovať to, čo je okolo, preto je výsledok mojej práce často veľmi fragmentalizovaný a rôznorodý,“ vysvetľuje.
Už zoznam jeho aktivít naznačuje, že zrejme nemá čas netvoriť a ani ho to neláka: „Tvorím aj v noci, lebo ráno si to zapíšem. Občas mám chuť odísť z mesta alebo Slovenska, ale nikdy nie od tvorby. Je to pre mňa taká prirodzenosť, silné nutkanie, ale nemyslím si, že by som sa na to mal liečiť.“
