Len na dvadsať dní nainštalovali Košičania výstavu Pabla Syceta vo Východoslovenskej galérii. Prvých deväť už ubehlo, ale ešte stále je dosť času prejsť si jeho Cestu horizontom.
Andalúzan Pablo Sycet (1953) miluje krajinu. Ak by ste však čakali obvyklé „krajinky“, ste úplne na omyle. Pablo svoju vášnivú španielskosť transformuje aj do svojich plenérov.
Raz je avantgardný, potom figuratívny a vzápätí abstraktný. Vydáva sa na potulky krajinou-nekrajinou, aby obratom s budhistickým pokojom hľadel na nehybné lány trávy.
Lenže ešte aj tie sú namaľované tak, akoby mali o minútku prežiť zemetrasenie. Chvíľu sa vám zdá, že Pablo ten svoj horizont pozoruje bezpečne z interiéru svojej obývačky. Potom zasa akoby sedel na parapete okna mrakodrapu a bezstarostne hompáľal pri maľovaní nohami, zatiaľ čo sa mu pod štetcom rodí uhrančivá mesačná noc. Z tohto obrazu i z mnohých ďalších môžete dostať závrat.
Pablo Sycet mal od roku 1975 už päťdesiat samostatných výstav v Európe i Spojených štátoch, ale nie je len mimoriadne tvorivým výtvarníkom. Mňa osobne košická galéria veľmi potešila tým, že k výstave vydala krásny katalóg, ktorého súčasťou sú aj eseje Pabla Syceta a CD s dvanástimi inštrumentálnymi skladbami zloženými pre túto expozíciu.
Autor: Ada Jung
