V divadelnej hre Prach majú postavy bohatú budúcnosť – toho môže byť veľká osobná i spoločenská skúška.
Nepiť menej, ale piť lepšie! Keď človek vyhrá milióny, takáto túžba je len malý zlomok nových možností. Medzi inými ju vyslovili v jednej vidieckej rodine za kuchynským stolom, na ktorom sa ocitol výherný tiket Lota. Preboha, čo s ním? Je skutočný? Aký je na ňom dátum?
Skontrolujte tie čísla ešte raz! Kam ho schovať? Ísť si vôbec po výhru? Ešte len teraz sa začínajú ozajstné starosti. Veď peniaze kazia človeka a k tomuto bodu sa šťastný výherca, hoci aj teoreticky, skôr či neskôr dopracuje.
Ťažké súboje so svedomím sa odohrávajú v komornej divadelnej hre Prach maďarského dramatika Györgya Spiróa, úspešne inscenovanej doma i v zahraničí. Je priamym a zrozumiteľným vhľadom doľudských charakterov cez motív peňazí.
Chudobní manželia sa s výhrou pokúšajú vysporiadať, no čím viac nad jej využitím rozmýšľajú, tým ťažšie sa zmierujú s novou realitou. V horkovtipných dialógoch, ktoré vedú medzi sebou a sami so sebou, sa musia ponárať do minulosti, o to väčší strach majú z budúcnosti.
Ich prosté verbalizované zážitky a životné skúsenosti prevetrávajú nielen rodinné, ale i celospoločenské problémy, sú odrazom fungovania totality aj demokracie na platforme jednej a tej istej rodiny.
Hra má potenciál byť akurátnou hereckou príležitosťou aj akurátnym diváckym zážitkom. V bratislavskom Štúdiu LS ju naštudoval Juraj Nvota. Opäť nesklamal minimálne v jednom - dal priestor dobrým hercom. Szidi Tobias a Attila Mokos sa ako manželská dvojica na javisku stretli v tom najlepšom.
V dialógoch odhaľujú aj svoj osobný vzťah k hybridnému slovensko-maďarskému jazykovému prostrediu, nespoliehajú sa však na jeho prvoplánové využitie v podobe lacných hlášok. Szidi pracuje s maďarskými vsuvkami obratne, Attila sa musí sústreďovať na výslovnosť v slovenčine, no jeho prízvuk dielu pristane a svojou charizmou si diváka získava.
Obaja sú skúsení herci a poctivo vystavaný dramatický text je v ich podaní presvedčivou výpoveďou.
