Súčasnosť v našich filmoch máva pred filmármi náskok. Novinka Lóve od režiséra Bratislavafilmu to trocha zlepšuje.
V kinách to bol precedens. Celovečerný amatérsky počin sa dostal do multiplexov a pritiahol sedemdesiattisíc divákov. Režírujúci syn známeho herca Jakub Kroner mal pritom iba dvadsaťjeden rokov a réžiu neštudoval. Na kolene, bez peňazí, obsadil známe tváre aj kamarátov nehercov, zapojil improvizáciu a zostrihal príbehy v uveriteľných kulisách Petržalky.
No Bratislavafilm v roku 2009 nezaujal len spôsobom vzniku. Reklamná hra na underground nalákala publikum a bola z toho senzácia. Presnejšie, miesto v desiatke najúspešnejších novodobých slovenských filmov.
V detailoch to funguje
O dva roky neskôr je tu druhý Kronerov film Lóve. Ukazuje, kam sa posunul medzičasom vyštudovaný animátor a ako sa mu nakrúcalo v štandardnejších podmienkach. Profesionálny, no predsa nízkorozpočtový film kampaňou pripomína Bratislavafilm. Opäť má v pláne drsnú petržalskú realitu a motívy z podsvetia, no netreba sa obávať. Na plátne je to o dosť lepšie ako v traileri.
Iste, Lóve je lovestory bez presahu, zato s jasnou cieľovou skupinou (slovami autorov „baby si poplačú“). Kým Bratislavafilmu sa vyčítali chýbajúci príbeh a chaoticky zreťazené scény, tu je dej vyklenutý priveľmi konvenčne, romantika drhne a extrémne vykonštruované finále nepredýcha asi ani tínedžer. A hudba – našich filmárov do sláčikov s melancholickým klavírom niekto núti?
Lenže ono to v detailoch funguje. Skutočnými hrdinami totiž nie sú dvaja mladí petržalskí grázli a ich posledný kšeft (Michal Nemtuda a Jakub Gogál), ani študentka hľadajúca vysnívaného rodiča (Kristína Svarinská). Je ním hovorový jazyk oživený zo scenára. Takto s chuťou a funkčne sa v našom filme nadávalo naposledy v roku 1994, v komédii Na krásnom modrom Dunaji.
Bratislavčania majú v kine často pocit, že žijú v inom meste ako slovenskí filmári. Ani v Lóve to ešte nie je civilná metropola, no už ju okrem vyblýskaných nákupných centier a mosta Apollo tvoria aj ošarpané internáty.
Mladí mladým
Lóve sa nestane kultom živeným na sociálnych sieťach. Na to je príliš oficiálnou záležitosťou. Trefne však napĺňa predstavu, že filmy pre mladých majú nakrúcať mladí. Mohol vzniknúť iba na Slovensku v roku 2010 a súčasnosť odráža. To však ešte neznamená, že je to súčasný film. Ten totiž nerobí len generačný pocit a aktuálne reálie, ale najmä estetika, iný pohľad na to, čo je všedné.
Bratislavafilm bol experiment. Neprenosný. Zaujímavé bude sledovať, ako sa Lóve bude dariť v českých kinách na budúci rok. Filmár dvadsiatnik nie je taká kuriozita, príkladmi sú Kanaďan Xavier Dolan či Čech Tomáš Řehořek. Tvorivosť, za ktorou nie sú len dostupné lacné technológie, ukázal aj Jakub Kroner. Chalošov s vodným „bongom“ ovláda. Len či to aj nabudúce bude stačiť na film.
