Storočnica narodenia skladateľa Jána Cikkera motivovala viacero podujatí. Najvyššie ambície deklarovala banskobystrická Štátna opera, keď sa odhodlala v slovenskej premiére uviesť jedinú doma neinscenovanú Cikkerovu operu Coriolanus z roku 1972, skomponovanú podľa rovnomennej Shakespearovej tragédie. Pripravil ju rovnaký tím, ako pred tromi rokmi skvelú inscenáciu rehabilitovanej verzie Suchoňovej Krútňavy. A výsledok opäť frapoval.
Oficiálna verzia, prečo sa Coriolanus na rozdiel od ostatných ôsmich skladateľových opier nedostal na javisko SND (hral sa len v Prahe, Weimare a Manheime), neexistuje. Jednou z príčin mala byť jeho údajná neinscenovateľnosť v menších divadlách. Dielo je totiž koncipované v krátkych, mnohokrát až úsečných obrazoch, predpokladajúcich rýchle scénické strihy. S týmto úskalím sa výprava Jaroslava Valeka vysporiadala jednoduchým, no veľmi účinným spôsobom – stenami a oponami zo zvislých gumených pásov, ktoré spájali praktickú i symbolickú hodnotu.
Takmer žiadne kulisy, civilné kostýmy, pôsobivé narábanie s čierno-sivo-bielou (bez)farebnosťou, intenzívne svietenie, prepracované kreácie (najmä po všetkých stránkach vynikajúci Martin Popovič v titulnej postave) i práca so zborom boli kompatibilnými súčiastkami obdivuhodne fungujúceho stroja Polákovej koncepcie. Tu treba hovoriť aj o objaviteľskej práci dirigenta Mariána Vacha, ktorý inšpiroval banskobystrický orchester k vynikajúcemu výkonu, i o perfektne pripravenom opernom zbore, ktorý zohráva v diele podstatnú úlohu.
Druhou príčinou, prečo sa Coriolanus, ktorým Cikker umelecky reagoval na august 1968, neinscenoval, mohli byť obavy z nevhodnej politickej interpretácie diela. Roman Polák potvrdil, že sa súdruhovia vo svojom strachu nemýlili. Jeho inscenácia je v myšlienkovej i vizuálnej rovine drásavým politickým divadlom, podobenstvom večného konfliktu výnimočnosti a priemeru, a Coriolanus antihrdinom dnešných dní, porazeným víťazom (alebo víťazným porazencom?) v bezvýchodiskovej dobe.
Ostáva dúfať iba v jedno – že sa za hranice Banskej Bystrice dostane nielen chýr o skvelej inscenácii pozoruhodného diela, ale aj inscenácia samotná.
Recenzia / opera
Ján Cikker: Coriolanus. Štátna opera Banská Bystrica
Réžia: Roman Polák
Hudobné naštudovanie Marián Vach, zbormajster Ján Procházka, choreografia Stanislava Vlčeková, scéna Jaroslav Valek, kostýmy Peter Čanecký
Premiéra: 14. október 2011
14. október 2011.
