Filmového Johnyho Englisha kritika strhala. Aj tak však prišlo jeho pokračovanie.
Bývalý agent britskej tajnej služby Johnny English sa po fiasku v Mozambiku utiahol – ako každý správny superhrdina – do tibetského kláštora, kde sa oddáva meditáciám, tréningu bojových umení a posilňovaniu odolnosti pohlavného ústrojenstva proti bolesti. Rowan Atkinson sa vracia v pokračovaní kritikou nemilosrdne strhanej bondovskej paródie z roku 2003.
Atkinson je už viac než tri desaťročia jedným z najpopulárnejších britských komikov. Jeho komika spočíva v excentrickej fyziognómii, mimike, gestikulácii a práci tela. Vystačí si s minimom slov a výdatne ťaží z nemej grotesky. Jeho humor je spravidla situačný, často parodický, zrozumiteľný a všeobecne prístupný.
Gagy a komické situácie sa často zakladajú na zdanlivej ťarbavosti, nevhodných reakciách, ale i absurdných a poetických situáciách, do ktorých sa dostávajú slabí, citliví až neurotickí, ale často aj záporní a svojrázne „zlí“ hrdinovia.
Bond či skôr Clouseau
Divadelný a televízny komik Atkinson je vynikajúcim predstaviteľom komických vedľajších postáv vo filmoch, no jeho sólovým projektom pre kiná chýba pevnejšia forma, silný príbeh i réžia, schopná udržať film ako vyvážený harmonický celok. Bean (1997), Johnny English (2003) a Prázdniny pána Beana (2007) sú sledom komických výstupov navlečených na chabú dejovú niť a ich dávkovanie i kvalita sú na pôdoryse dlhometrážneho filmu nevyvážené.
Johnny English z roku 2003 predstavil chaotického agenta tajnej služby MI7, ktorý by chcel kráčať v stopách Jamesa Bonda, no bližšie má k inšpektorovi Clouseauovi. Vtip stál na zámenách dvojníkov i na Englishovej neschopnosti vidieť zjavné súvislosti a rozoznať protivníka.
Nová snímka používa identické motívy, postupy aj celé gagy. Scenárista William Davies (Dvojičky, Spláchnutý) namiešal bondovský koktail akčných i romantických scén, bez ohľadu na kauzalitu a logiku, s presvedčením, že originalitu im dodá Atkinson.
Ako všetci vieme
Bondovská paródia je bezzubá a plytká, zámerom nie je zosmiešňovať originál, ale dodať Atkinsonovi materiál na skeče. Režisér Oliver Parker (Ideálny manžel, Je dôležité mať Filipa, Dorian Gray) tiež neprišiel s pôvodnými nápadmi a sústredil sa na asistovanie, aranžovanie a vytváranie priestoru pre Atkinsona. Gillian Anderson, Dominic West, Rosamund Pike a najmä Daniel Kaluuya v role mladého agenta Tuckera Atkinsonovi oddane a s pokorou nahrávajú.
A ten tak, ako to všetci očakávame, je opäť stredobodom, bláznivým neurotickým chaotikom akoby z iného vesmíru, ktorý – s nesmiernou dávkou šťastia – napokon napriek všetkému triumfuje.
Johnny English sa vracia nie je film pre fanúšikov Jamesa Bonda ani pre tých, čo majú radi paródie. Je záležitosťou Rowana Atkinsona a obdivovateľov jeho humoru. A tak sú reakcie znechutených kritikov v priamom kontraste s reakciami vcelku spokojných divákov.
