Zaujímavý projekt, ktorý po Žiline uvidíte v Bratislave, sa dá chápať aj ako paralela k veľkým prehľadovým výstavám v Slovenskej národnej galérii.
Ponovembrové výtvarné umenie má u nás už niekoľko známych mien overených časom. Vyše tridsať z týchto umelcov a umelkýň vystavuje svoje diela v žilinskej Považskej galérii umenia na výstave Nulté roky.
Názov odkazuje na obdobie minulého desaťročia a výstava ho zhodnocuje očami štyroch kurátorov: Gabriely Garlatyovej, Miry Sikorovej, Juraja Čarného a Richarda Gregora. Každý na prehliadku vybral niekoľko málo umelcov, ktorí sú podľa neho pre dané obdobie kľúčoví.
Hravosť i absurdita
Zaujímavé je už samotné zloženie kurátorského tímu - na výstave spolupracovali kurátori z rozličných inštitúcií mimo Slovenskej národnej galérie, a vytvorili tak akúsi paralelu k typu veľkých prehľadových výstav, ktoré sú zvyčajne parketou SNG. Zatiaľ čo Čarný a Gregor pôsobia v Bratislave (Galéria Cypriána Majerníka a Galéria Space), Sikorová žije a pracuje v Žiline (Považská galéria umenia) a Garlatyová v Rimavskej Sobote (Mestská galéria). Dvaja vyštudovali dejiny umenia v Bratislave a dvaja v Trnave. To so sebou určite prináša pohľad, ktorý narúša sústredenie do centra.
Výstava by mohla zaujať v prvom rade širokú verejnosť. Predstavuje aktuálne slovenské súčasné umenie „v kocke“. Diela sú doplnené krátkymi textami, ktoré ich divákom približujú. Plechové garáže od Ilony Némethovej pred vchodom divákov pripravia na to, čo môžu očakávať: prekvapenie, hravosť, iróniu, niekedy absurditu.
Stačí len „odvaha“
Vystavené diela s divákmi komunikujú, nie sú zabalené do vlastných nezrozumiteľných kódov. Ľudia potrebujú len odvahu vstúpiť do takého nezvyčajného priestoru, ako je pre mnohých galéria.
Odbornejšia verejnosť na výstave neobjaví nič zásadne prekvapivé, keďže ide z veľkej väčšiny o známe diela od známych autorov a autoriek. Všetci kurátori sa už na umeleckej scéne pohybujú dostatočne dlho, aby sme vedeli odhadnúť ich preferencie. Zároveň kurátori s vystavenými umelcami a umelkyňami dlhodobo pracujú.
Veľmi prezieravým je preto kurátorské konštatovanie: „Výstava priznáva subjektívne prístupy a je zámerným opakom celoplošného mapovania obdobia. Nekonzervuje stav umenia, snaží sa inšpirovať ku kritickej reflexii výstavy a umenia tohto obdobia.“
Odkaz na Kunsthalle
Vyhýba sa tak dávno prekonaným mýtom o univerzálnych umeleckých osobnostiach, ktoré sa preslávili silou svojho génia. Dejiny umenia totiž nezávisia od jedinečnosti diel, ale aj (a možno najmä) od obdobia, kultúrnej politiky a mnohokrát hlavne od nadšenia tvoriť alebo vystavovať.
Štyria kurátori predstavili svoju verziu umenia minulého obdobia. Ich predstavy sa nevylučujú, ale skôr dopĺňajú, sú možno výzvou pre SNG. No táto výstava by mala byť len prvým krokom na vytvorenie iných verzií „nultých“ rokov inými kurátormi. Slovenskému výtvarnému umeniu by určite prospela diskusia, no keďže chýba priestor a peniaze, stav sa neraz zakonzervuje.
Veľkým prínosom by bezpochyby bolo zriadenie slovenskej Kunsthalle, kde by sa táto diskusia o podobe súčasného umenia mohla odohrávať.
Rozšírená podoba výstavy Nulté roky bude prezentovaná v decembri v bratislavskom Dome umenia, ktorý by ako Kunsthalle mohol v budúcnosti fungovať.
Autor: Lenka Kukurová
