Presne pred 200 rokmi sa narodil vrcholný predstaviteľ hudobného romantizmu, skladateľ a klavírny virtuóz Franz Liszt.
Najväčšie zmeny v hudobnom myslení v dejinách hudby spôsobili štyria skladatelia: Johann Sebastian Bach na vrchole baroka, Franz Liszt na vrchole romantizmu, Richard Wagner na vrchole (novo)romantizmu a Arnold Schoenberg na začiatku 20. storočia, po povalení impresionistickej hudobnej reči, jej „nehrdinských" tém, tém prírody mimo dobra a zla a zvukového hedonizmu.
Dvaja z nich, Liszt a Wagner boli "najschopenhauerovskejšími" skladateľmi, lebo dokázali podať frustráciu z reality, udalostí (revolúcia 1848) a ich osobného príbehu takým spôsobom, že prekonávajú našu normu psychiky, stimulujú ju do najjemnejších odtieňov, o akých snívali Rimbaud, Malarmé či Skriabin, a to bez akýchkoľvek prídavkov - drog a barličiek na zvýšenie prahu citlivosti a citovosti v umení.
Franz Liszt
Narodil sa 22. októbra 1811 v Raidingu v dnešnom Rakúsku. Jeho talent sa považuje za jeden z najväčších v dejinách hudby.
Študoval vo Viedni hru na klavíri u Carla Czerného a skladbu u Antonia Salieriho, tu sa stretol aj s Ludwigom van Beethovenom.
Jeho famózna koncertná kariéra sa začala v Bratislave, kde vystupoval už ako deväťročný.
V roku 1823 odišiel do Paríža, kde pokračoval v samoštúdiu klavírnej hry. Vo francúzskej metropole navštívil aj koncert Nicolu Paganiniho, čo ho priviedlo k túžbe stať sa najlepším klaviristom.
Vo Francúzsku sa zoznámil s Máriou d’Agoultovou, s ktorou mal tri deti - Blandine, Cosimu (neskoršia manželka Richarda Wagnera) a Daniela.
Koncertnú kariéru zanechal v roku 1848, keď predtým vystupoval prakticky v celej Európe.
Od roku 1848 žil vo Weimare, kde sa venoval komponovaniu a dirigovaniu.
V roku 1861 odišiel na odpočinok do Ríma, neskôr tam vstúpil do františkánskeho rádu.
Z jeho rozsiahleho hudobného diela sa značná časť dodnes hráva na koncertoch.
Liszt bol aj literárne činný, napísal okrem iného monografiu o Chopinovi.
Zomrel 31. júla 1886 v nemeckom Bayreuthe, kde je aj pochovaný.
Noblesná melanchólia
Ako to robili? Kládli svoje najhlbšie nádeje, poznanie, sklamania a túžby adekvátnym spôsobom na papier, mnohými verziami niektorých diel, plných škrtov a nových riešení. Liszt zasa svojou faustovskou, mefistofelovskou, ale aj noblesnou melanchóliou. Z kompozičného hľadiska zahusťovaním melódie a harmónie, novými rozšírenými akordmi a ich neobvyklými moduláciami, náznakovosťou tém, motívov a otvorenou formou - nedopovedaním koncov diel (opera aperta – otvorené dielo).
Dodnes nás priťahuje Lisztova Sonáta h-mol, jeden z vrcholných opusov romantizmu, podobne Faustovská a Danteovská symfónia, neskoré diela a kratšie skladby s „odfúknutým" koncom, ktoré ironicky nazýval „skladby z komory smrti" a odporúčal svojim študentom vo Weimare, aby ich pred verejnosťou nehrali.
Taká je Bagatela bez tonality, Sivé oblaky (takmer impresionistická skladba) či Smútočná gondola, komponovaná ako predtucha smrti priateľa Wagnera. Všetky stoja na hranici rozkladu romantickej harmónie, nimi vydláždil cestu k impresionizmu.
Liszt v Bratislave
Nasledovalo obdobie jednoduchosti, strohosti, prostej harmónie, ako je to vo Via crucis a v poslednej klavírnej skladbe Rozlúčka, komponovanej na ruské cirkevné mody. Iste patrila ruským priateľom (Borodin, Rimskij-Korsakov, Musorgskij), ktorí si ho vysoko cenili.
Je autorom novej formy - symfonickej básne a idey programovej hudby. Napísal 13 symfonických básní, obvykle s poetickou ideou, často zamieňanou s "programom" v rámci termínu programová hudba. Známe sú Les Préludes, Mazeppa či Od kolísky až po hrob, inšpirovanou bratislavským grófom Zichym, jednorukým klaviristom. V pokročilom veku s ním hral Liszt v Bratislave, ktorú celkove navštívil pätnásťkrát.
Nóvum sú tiež cykly skladieb, ktoré vytvoril ako prvé "hudobné cestopisy" - sú to tri albumy skladieb pod názvom Roky putovania.
Liszt bol stelesnením idey altruizmu sociológa a filozofa Augusta Comta, ktorá sa zrodila v prvej polovici 19. storočia. Napĺňal ju svojimi činmi: premiéroval diela svojich priateľov Berlioza, Wagnera, Corneliusa i dovtedy neznámych mladších skladateľov - Smetanu, Griega. Spolufinancoval pomníky Beethovenovi či Hummelovi, pomáhal finančne Jánovi Levoslavovi Bellovi (hoci sa nikdy nestretli) a rôznym spolkom v Uhorsku.
Lisztovo meno sa spája aj s reformáciou duchovných diel, ako sú oratóriá, omše, legendy, kantáty.
Od Paganiniho k džezu
Vplyv koncertných vystúpení elektrizujúceho Nicolu Paganiniho sa tvorivo odráža vo forme paganinských etúd a cyklu Transcendentálnych etúd, ktoré rozšírili technickú a výrazovú paletu klavírnej hry k orchestrálnemu zvuku. Už vtedy Liszt propagoval skladby súčasných skladateľov po Európe svojimi prepismi, klavírnymi parafrázami a hodnotnými transkripciami, napríklad Beethovenových symfónií.
Jeho celoživotné koncertné turné obsiahlo všetky najvýznamnejšie európske krajiny či mestá. Koncertovať začal už ako deväťročný, posledný raz to bolo rok pred smrťou.
Liszt hodil svoj umelecký šíp ďaleko do budúcnosti. Neskoré diela vydesili nielen meštiacke kruhy, ale aj vzdelané publikum – kritikov, ako napríklad Eduarda Hanslicka. Ten ich nazval „klíčiacim šialenstvom", dokonca aj klavírnu Sonátu h mol, vrcholné klavírne dielo romantizmu. Ale aj jeho priatelia Berlioz a Wagner tvrdili, že sú nezmyslom. Pritom v neskorých skladbách ide o vývoj vpred, pohybujúci sa na hranici harmónie romantizmu, pričom dokonca Lisztove nové neobvyklé akordy si prisvojil neskôr aj džez.
Vo Wagnerovom denníku je výstižná veta: „Liszt stojí oproti mne ako jediný mohutný vrch."
Autor: Elena Letňanová
