Neplánovanú tému plánovaného stretnutia s MARIÁNOM MUDROCHOM na jeho výstave v bratislavskej Galérii 19 určil sám autor nevinnou poznámkou: „Pri inštalácii sme neboli spokojní s jednou stenou, skúšali sme to s viacerými obrazmi, no stále to nebolo ono. Až prišiel Otis Laubert a povedal - Dajte tam toto. Trafil presne.“
Nakoniec, Laubert bol oficiálnym kurátorom výstavy, takže len „konal svoju povinnosť“, hoci, samozrejme, celá príprava bola kamarátskou spoluprácou. „Kurátorstvo je svojím spôsobom tiež tvorivá práca,“ rozbieha svoj monológ Mudroch, „aj keď si neraz niektorí návštevníci galérií myslia, že je to takmer jedno, ako sa tie obrazy rozvešajú.“
Aj tentoraz si vychutnal pravidelné prekvapenia, aké každé inštalovanie výstavy prináša. „Je to séria rôznych pohľadov, iné je, keď vidím dielo v ateliéri, a inak ho vnímam, keď o ňom uvažujem už ako o exponáte. No a najväčšie prekvapenie prichádza na výstave, ako všetko spolu funguje v nových súvislostiach. A hlavne objavovanie toho, čo som dovtedy na vlastných obrazoch vôbec nevidel.“
Pre Mudrocha, ktorý vstúpil do aktívneho umeleckého života v neveselom období nástupu normalizácie, a teda sa zaradil automaticky do neoficiálnej výtvarnej scény (samozrejme, nechýbal na legendárnom 1. otvorenom ateliéri v dome Ruda Sikoru v roku 1970, ktoré sa stalo generačným vystúpením v „zatvárajúcej“ sa spoločnosti), nie je kurátorstvo len občasným koníčkom.
Popri rozmanitej vlastnej tvorbe, prezentovanej sólovo i v rámci Združenia A - R, a vysokoškolskej pedagogickej činnosti, sa k príprave výstav iných autorov cyklicky vracia..
„Už dlhší čas mám ideu spraviť výstavu významných slovenských autorov z diel, ktoré vytvorili ako tridsaťroční. Určite by sme najmä u starších zažili veľa prekvapení,“ hovorí Mudroch. „Možno by to bolo občas aj nespravodlivé, niekto zažiaril už počas štúdií a potom sa vytratil, iní dosiahli vrchol v neskoršom veku.“
Výstavu by chcel urobiť v SNG. „Tipujem to tak na jedno poschodie,“ dodáva s nerozlúštiteľným úsmevom. A pre istotu má v zálohe ďalšie kurátorské prianie. „Týka sa oslovenia z londýnskej Tate Gallery, aby som im podľa môjho výberu pripravil výstavu z ich zbierok.“ Na otázku, či to nie je tak trochu sci-fi, vraví: „Je to rovnako reálne ako s tou SNG,“ a len on vie, či to je odpoveď optimistická alebo pesimistická.
