Najčastejší argument neochoty – hluk, neporiadok a opití.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Na mnohé folklórne festivaly chodia doslova davy ľudí. Mnohé obce a mestečká to však nevedia dostatočne využiť a dobre sa predať.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Hudobné festivaly, púte, jarmoky sú vo svete dobrým biznisom. Na jednom mieste sa ocitne dav ľudí, ktorí potrebujú občerstvenie, ubytovanie, program a mestá či dediny to rady využijú na oživenie cestovného ruchu.
U nás sa napríklad na folklórnom festivale vo Východnej ani po rokoch nedarí, aby návštevníkom ponúkli tradičné domáce jedlá. „Stánkový guláš, klobásy, to áno, ale nejakú miestnu špecialitu, to neochutnáte. Takisto sú večné problémy s ubytovaním,“ hovorí Jana Kaplanová, ktorá organizuje folklórne festivaly.
Organizátori podujatí tvrdia, že s myslením miestnych obyvateľov zvádzajú ťažký boj. „Z roka na rok sú to tie isté problémy,“ hovorí usporiadateľ folklórneho podujatia. „Obce nevedia zareagovať na dopyt po ubytovaní. Ľudia nevedia navariť ani len tie bryndzové halušky. Raz sme im my sami kúpili kotol na halušky, ani tak to nešlo.“
Pri počiatočných kontaktoch s obecnými zástupcami sú najprv všetci nadšení, ale keď treba zabrať, zrazu vysvitne, že celkom nepochopili, čo sa od nich očakáva a že na to nemajú peniaze. „Niekde za celé roky nedokázali vybudovať ani murované verejné záchody,“ hovorí Kaplanová.
Tam, kde to stojí na nadšencoch sa však podľa Kaplanovej už veci začínajú hýbať. A skôr je to vraj v menších obciach ako na starých megafestivaloch, kde už majú vychodené chodníčky.
Mnohé festivaly sú, navyše, síce v rôznych dedinách, ale „na jedno kopyto“. Málokde sa zamerajú na miestne originality, remeslá, recepty. „Ale sú už aj výnimky, napríklad Hontianska paráda v Hrušove.“
Hrušov neďaleko Veľkého Krtíša pripravuje toto leto siedmy ročník. Ich festival sa odohráva súčasne na mnohých miestach dediny. „Sú tu zákutia a dvory ladené s rôznou atmosférou – dvor poľovnícky, včelársky, rybársky, je tu hasičská výstava, remeselníci. Na začiatku to boli 2 – 4 dvory, teraz ich je 12,“ vyratúva starosta Pavel Bendík.
Starosta priznáva, že akcia je pre obec organizačne náročná, každý rok majú pocit, že už skončia, ale zakaždým sa vzchopia. „Ubytúva sa aj v súkromí, ale zaberie to množstvo účinkujúcich, pre cudzích toľko miesta nie je. Tým zabezpečujeme stanový tábor, sprchy na ihrisku, prenosné toalety.“ Podľa Anny Benkovej z obecného úradu dedina naozaj nemá veľa podnikateľov. „Treba na to vybavovať papiere. A zisk nie je taký, aby sa to oplatilo.“
