Posledný deň festivalu Bratislavské jazzové dni ponúkol tradičnejšie polohy aj experimenty.
Tradične v nedeľu neskoro v noci sa skončil festival Bratislavské jazzové dni Slovenská sporiteľňa. Prvýkrát sa nekonal v Parku kultúry a oddychu. Nesťahoval sa dobrovoľne, ale premiéra v Inchebe dokázala, že zmeny môžu prinášať aj niektoré zlepšenia. Napriek obavám sú nové priestory vyhovujúce, len sálu s B-pódiom treba zväčšiť.
Mladí aj starí a známi
Na B-pódiu sa začal aj program posledného dňa. Slovensko-poľské Jana Bezek Trio dokázalo, že tradičnejší džez láka aj mladých (nebol to tento rok jediný prípad).
Viktor Tóth Ensemble na hlavnej scéne predviedli nekompromisný free jazz. To rozhodne nebola hudba pre poslucháčskych novicov, ale dôkaz, že na festivale nechýbajú progresívne smery.
Po náročných Maďaroch potešilo trio FAT breakFAST, ktoré vyhralo súťaž mladých talentov. Energia a nefalšovaná radosť z hry kapely z Topoľčian a Zlatých Moraviec presvedčili najviac.
Americký trubkár Randy Brecker patrí medzi svetovú extraligu. Je veľkým sviatkom, že si zahral so slovenskou skupinou AMC trio ich vlastné skladby. Trio sa nesnaží hrať ako Američania, ale hľadá vlastnú cestu, a to je zrejme jeden z dôvodov, prečo Brecker kývol na spoluprácu. Ten druhý bol zjavný – elegantná, moderná hudba, ktorá sa nehanbí za melodickosť. A to má Randy rád.
Vystúpenie speváčky, ktorá si hovorí Vanda, doplatilo na jej distonácie (tréma?). Inak solídny klubový band na pomedzí rocku a soulu.
Robert Glasper má povesť spájateľa svetov – sveta klasického džezového idiómu a moderného zvuku, mixujúceho soul a hip-hop. Vystúpil v triu s dídžejom. Kto čakal tučný groove, bol sklamaný, hudobníci skôr vytvárali experimentálne mixáže. Ak má groove silný erotický náboj, toto bol skôr tantrický sex.
Jazz Plays Europe tvorí sedem hráčov z rôznych štátov Európy. Nás zastupoval saxofonista Rado Tariška. Znelo to vybrúsene a prepracovane, výkony excelentné, ako inak.
No a záver: Earth, Wind & Fire Experience feat. Al McKay je zvláštna skupina. Nie je to originál EW&F, ale ani revival band. Strážcom tradície veľkej funkovej legendy je Al McKay, gitarista, producent a skladateľ pôvodných EW&F, ktorý dáva skupine typický škrabotavý zvuk gitarového sprievodu. Zvyšok sú fantastickí hudobníci a traja speváci, ktorí zvládli repertoár famózne.
„Ak toto bol revival, aký by bol potom originál?“ zaznela otázka. Odpoveď je jednoduchá – veľmi podobný. EW&F nebola nikdy postavená na osobnostiach, ale na aranžmánoch. Podobne ako bigbandy – hudobníci sa menia, zvuk ostáva (ani v pôvodnej zostave kapely už nespieva Maurice White). Ako sólista mal veľký priestor saxofonista Ed Wynne a muzikanti by povedali, že je „killer“.
Ďalšia dávka džezu
Džezáky sa skončili, ale jesenná nádielka džezu v hlavnom meste ešte nie. Už pozajtra v rámci One Day Jazz festivalu vystúpi v Istropolise japonská klaviristka Hiromi s prvoligovou rytmikou - basistom Anthonym Jacksonom a bubeníkom Simonom Phillipsom. A 8. novembra hrá v Nu Spirit Clube supertrio David Sanborn (saxofón), Joey Di Francesco (organ) a Byron Landham (bicie).
