Jedenásty Melos-Étos sľubuje pôsobivé aj odvážne podoby súčasnej hudobnej scény.
Kedysi, presnejšie ešte do začiatku 20. storočia, sa iná ako súčasná hudba nehrávala. A kedysi, presnejšie v 60. rokoch, bolo Slovensko domovom súčasnej hudby. Na koncertoch zneli diela novej generácie, viacerí skladatelia tu dokonca boli osobne na takzvaných Smolenických seminároch. Dvadsaťročnú dieru, ktorú vyhĺbila normalizácia v hudobnej kultúre, sa pokúsil zaplniť festival Melos-Étos. Prvý ročník bol v novembri roku 1991, a tak teraz máme možnosť porovnávať, kam sa festival posunul za ďalšie dve dekády.
Nezvyčajná pozvánka
„Chodíte po ulici a všade samé duc-duc? Príďte na Michalskú ulicu 10 v Bratislave, prejdite sa po dvore a počúvajte. Potom otvorte stránku www.hc.sk/melos-ethos a vytvorte si vlastný mix. Hudba je všade. Počúvajte,“ lákajú organizátori týždeň pred začiatkom 11. ročníka Melos-Étosu.
O čo ide? Kto vojde do sídla Hudobného centra, ktoré festival pripravuje, pohybom aktivuje zvuky z diel rôznych skladateľov, ktoré sa potom dajú počúvať online. Aj táto pozvánka ukazuje, že nejde o akciu pre „uzavretú spoločnosť a jej priateľov“, teda iba pre skladateľov, ich kolegov a rodinných príslušníkov.
Jedenásty Melos-Étos ponúka niekoľko atraktívnych mien aj diel, tradičnejšie polohy i experimenty. O úvod sa v piatok 4. novembra postará renomovaný americký dirigent Leon Botstein, ktorý so Slovenskou filharmóniou naštudoval Harmonielehre od jedného z otcov amerického minimalizmu Johna Adamsa, La Sindone od ďalšieho žijúceho klasika Arvo Pärta spoločne s kompozíciou Aquarius mladého talentovaného Slováka Andreja Slezáka.
Desať dní, desať premiér
Za desať novembrových dní chystá festival na rôznych miestach Bratislavy desať ďalších koncertov, špičkových domácich i zahraniční interpretov a zaznie tu desať svetových premiér. Uvidíte napríklad London Simfonietta aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu alebo domáci Veni academy či Melos Ethos Ensemble, ktorý s belgickým dirigentom Danielom Gazonom uvedie jedno z najpôsobivejších diel súčasnej hudby Samplersuite from Surrogate Cities Heinera Goebbelsa.
Festival sa tento rok rozšíri aj do priestorov Národnej rady na Župnom námestí, kde sa chystá rozlúčka Sergeja Kopčáka so speváckou kariérou. Odznejú skladby, ktoré mu venovali Ilja Zeljenka, Roman Berger, Miro Bázlik a Vladimír Bokes (prví dvaja stáli pri zrode festivalu).
Koho zaujíma konceptuálna digitálna hudba a progresívna scéna, môže v divadle Aréna zažiť unikátny projekt datamatics (ver. 2.0) Ryojiho Ikedu, víťaza prestížneho festivalu Ars electronica, ktorý je dokonalou synchronizáciou obrazu so zvukom.
