Ako tvorím
Prekladateľka Elena Flašková
„Pri prekladaní nemám nejaké špeciálne rituály, ak nerátam zopár káv či permanentnú konzumáciu orieškov, ale o to viac potrebujem pracovať vo svojom, dôverne známom domácom prostredí, usalašená na tradičnom mieste a obklopená knihami a slovníkmi,“ hovorí prekladateľka Elena Flašková. „A to mi práve teraz chýba, keďže sa byt prerába.“
Ešteže nie je január alebo letné prázdniny, môže sa chabo utešovať. To sú totiž jej najsilnejšie prekladateľské mesiace. „So zreteľom na pedagogické povinnosti na VŠMU sa počas školského roku dostávam k prekladom len cez víkendy.“
Teraz sa venuje najmä čítaniu. „To mi ide rýchlo, som schopná za noc prečítať 150-stranovú knihu, no potom nasleduje dosť dlhá príprava na preklad, trvá to, kým sa rozbehnem.“
V čitateľskej verejnosti je Elena Flašková vnímaná ako prekladateľka diel z francúzštiny, vyštudovala ju v kombinácii s nemčinou. „Tá sa viaže k mojim profesijným začiatkom, dnes ju využívam len na čítanie, posledných dvadsať rokov prekladám už iba z francúzskeho jazyka.“
Uprednostňuje súčasných autorov, či už ide o prozaikov („radšej prekladám meditatívne diela než príbehové“), alebo dramatikov. „Môžem sa s nimi skontaktovať, konzultovať prípadné nejasnosti.“ Navyše je tu možnosť, že sa autori osobne zúčastnia krstu slovenského vydania svojej knihy či premiéry divadelnej hry.
Tak tu boli okrem iných aj J. P. Daumas či Valère Novarina. „Jeho diela sa mi prekladajú asi najťažšie, v niektorých chvíľach si vravím: chvalabohu, že nevie po slovensky. Zabrať mi dáva aj Etienne Cornevin, a ten teda vie po slovensky dobre. No, samozrejme, práca s náročnými textami ma baví a výsledok potom teší ešte viac.“
Široký menoslov preložených autorov, v ktorom nechýbajú ani J. P. Sartre, Nathalie Sarrautová, Yasmina Reza, Samuel Beckett či Daniel Pennac, najnovšie rozšíri Florian Zeller. A znovu sa vracia k Amélie Nothombovej.
Flašková pripúšťa, že divadelné hry sa vo všeobecnosti prekladajú o niečo ľahšie než romány, no práca pre divadlo prináša iné riziká. „Pri inscenovaní sa niekedy s prekladom narába až príliš voľne.“ Preto jej prianím je, aby ju divadelníci púšťali na skúšky, kde ich môže upozorniť, ak sa priveľmi odchýlia od textu alebo prekrútia jeho zmysel.
„Taká Yasmina Reza by nevychádzala z údivu, čo sa v jej Kumšte na bratislavskom javisku objavilo. Ale teraz, na novú inscenáciu v Martine, by mohla prísť,“ smeje sa Elena Flašková, ktorú by potešilo, keby sa postupne inscenovali aj hry, preložené zatiaľ len pre knižné vydania.
