SME
Pondelok, 17. január, 2022 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Spisovatelia a komunistická moc – od lásky k nenávisti a späť

Kým slovenskí spisovatelia sa klonili k straníckemu vedeniu, intelektuáli za Moravou sa začali ÚV KSČ vzďaľovať.

Kým slovenskí spisovatelia sa klonili k straníckemu vedeniu, intelektuáli za Moravou sa začali ÚV KSČ vzďaľovať

ico

KNIHA TÝŽDŇA

NADĚJE A ILUZE

„Boli oveľa váženejšou vrstvou spoločnosti ako dnes. Moc ich chcela mať na svojej strane, tak si ich pestovala. Postavenie spisovateľa bolo skrátka akoby honosnejšie. Spisovateľský zjazd preto priniesol komunistom veľké sklamanie: ich celebrity ich zradili! Vo verejnosti to malo obrovský ohlas a naozaj to bol jeden z impulzov aj pre iné kruhy a spoločenské vrstvy.“ Slová literárneho vedca Milana Šútovca, ktoré v skratke vystihujú vzťah moci a „jej“ literátov v reformných 60. rokoch, mi napadli už pri úvodných stránkach knihy Naděje a iluze (Host Brno) českého historika Jana Mervarta.

Autor si vybral neľahkú úlohu: opísať trecie plochy, vzájomné ovplyvňovanie, mocenské zásahy a vzdor (v medziach nespochybniteľného socializmu), ktoré túto dobu charakterizovali. Spory nevznikali len medzi spisovateľmi a establishmentom, ale aj vnútri spisovateľskej komunity (lojálni verzus reformisti). Navyše bol tu aj rozdielny vývoj v Česku a na Slovensku.

Kultúrny život a literárky

Charakteristický je prípad časopisu Kultúrny život. Kým českí spisovatelia sa podľa Mervarta začiatkom 60. rokov ešte len spamätávali z kampane proti revizionizmu, ich slovenskí kolegovia sa aj prostredníctvom časopisu zamerali na rehabilitáciu „buržoáznych nacionalistov“, uväznených v 50. rokoch.

Na svoj čas odvážne (a, samozrejme, cenzurované) články o politických chybách, ekonomickom vývoji, sociálnom postavení robotníkov za „vlády proletariátu“ či národnej otázke, ktoré sa medzičasom začali objavovať aj v českých Literárnych novinách, si vynútili rokovania a zásah straníckych orgánov.

Ostrú kritiku predniesol koncom roka 1963 napríklad vedúci ideologickej komisie ÚV KSČ Vladimír Koucký. Obe periodiká obvinil z toho, že opustili stranícke pozície a svoju spoločenskú úlohu. Kým komunisti z časopisov hájili svoje právo na slobodnú výmenu názorov vnútri strany, komunisti z vedenia strany považovali tieto prejavy za antikomunizmus.

A tak mal tlak ideologického aparátu za následok, že cenzorská Správa tlačového dozoru začala pracovať intenzívnejšie.

IV. zjazd

Ako píše Mervart, čím silnejšie boli ideologické kampane, tým menej bolo v spisovateľskom zväze osobností, ktoré by sa chceli kompromitovať. Iný prístup zvolili slovenskí kolegovia, u ktorých bol zjavný príklon k slovenskému straníckemu vedeniu, ktoré sa bránilo českému centralizmu Novotného. Naopak, intelektuálna scéna za riekou Moravou sa začala ÚV KSČ stále vzďaľovať. Asi najvýraznejšie sa tento nepomer prejavil na prelomovom IV. zjazde československých spisovateľov v roku 1967.

Ivan Klíma vo svojom vystúpení napríklad poukázal na fakt, že „tí, ktorí si zvolili práve rok 1967 pre vydanie tlačového zákona, obnovujúceho predbežnú cenzúru práve na výročie sto rokov od jej zrušenia, nepostrádali určitý druh absurdného humoru.“

Bývalý redaktor Literárnych novín Ludvík Vaculík v ostrom prejave odsúdil spôsob, akým mocní zaobchádzali so socializmom: „Keby sem prišli a nám všetkým položili jedinú otázku – či je ten sen uskutočniteľný, museli by pokladať za prejav našej dobrej vôle a zároveň najvyššej občianskej lojality, keby odpoveď bola - neviem.“

Niekoľko slovenských spisovateľov (Mihálik, Válek, Špitzer...), naopak, formulovalo stanovisko, v ktorom striktne odmietli spôsob, „akým sa na program zjazdového rokovania dostali niektoré problémy, ktoré môžu mať vážny zahranično-politický dosah“.

Federalizácia je najviac

Nástup Alexandra Dubčeka do čela KSČ vnímali českí reformne naladení spisovatelia s istými rozpakmi, ale aj s nádejou, že rozpor medzi literátmi a stranou sa časom urovná.

To sa na niekoľko mesiacov aj podarilo. Keď však Vaculík publikoval možno najzásadnejší text Pražskej jari Dvetisíc slov, vyvolalo to až hysterickú reakciu strany (iniciatíva zdola sa tak ľahko neodpúšťa) a kyvadlo vzťahov sa opäť prehuplo do opačnej polohy.

Z dnešného pohľadu vyzerá príklon významnej časti slovenských intelektuálov (sústredených napríklad okolo časopisu Nové slovo) k národnostnej otázke na úkor demokratizácie štátu zvláštne, ba až nepochopiteľne. Mervart však ukazuje, že sa dalo (ako napríklad v Kultúrnom živote) aj inak.

Tristopäťdesiat strán knihy nie je veľmi ľahkým čítaním. Udržať si v hlave všetky vzťahy, spory a zmeny postojov zainteresovaných jednotlivcov i skupín je náročné. Nie je to však vina autora. Keďže nejde o popularizačnú knihu, prílišné zovšeobecňovanie a vypúšťanie informácií nemá zmysel. Naopak, skôr by jej to uškodilo.

ico

Navrhujem nevzdávať hold pánovi

Z vystúpenia Ludvíka Vaculíka na IV. spisovateľskom zjazde v roku 1967vaculik-r686.jpg

Myslím, že u nás niet občanov. Mám na toto tvrdenie dôvody nazbierané za roky práce v novinách a rozhlase. Jeden čerstvý dôvod je úplne blízko. Tento zjazd sa nezišiel vtedy, keď sa členovia tejto organizácie rozhodli, ale keď dal pán po uvážení svojich starostí láskavo súhlas. Očakáva za to, je na to zvyknutý z minulých tisícročí, že vzdáme jeho dynastii hold. Navrhujem nevzdávať ho. V národoch, ktoré svoju kultúru vypestovali na kritike vládnucej moci, nemusia práve spisovatelia odhadzovať dobré ľudové vychovanie.

(...)

Prečo nemôžeme žiť, kde chceme, prečo krajčíri nechodia na tri roky do Viedne a maliari na tridsať rokov do Paríža s možnosťou vrátiť sa nie ako zločinci. Náš parlament zrejme dobre pozná jednu právnu zásadu - niet zločinu bez zákona. Uplatňuje ju tak, že vyrába pre štát toľko zločincov, koľko chce.

(...)

Všetko, čo kultúra dosiahla, ako vôbec všetko, čo dobré u nás ľudia urobili, i všetky dobré výrobky, i všetky stavby a všetky dobré realizované myšlienky z laboratórií, štúdií a ústavov, to všetko je tu skôr napriek tomu, ako sa naše vládnuce kruhy roky správali.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  2. Marrákeš je červená perla Maroka
  3. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  4. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  5. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  6. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac
  7. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení
  8. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny
  9. Megatrendy ovplyvňujú život aj vaše investície. Poznáte ich?
  10. Cukrovkári a covid-19
  1. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  2. Marrákeš je červená perla Maroka
  3. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života
  4. Viac ako 30 000 € z Vianočnej lotérie BILLA poputuje na pomoc
  5. Projekt nórskych grantov „Decent work – dôstojná práca“
  6. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  7. PODCAST: Nárok pacienta na invalidný dôchodok a ŤZP
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  9. Skleróza multiplex u detí: Kedy navštíviť lekára?
  10. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  1. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 5 887
  2. Marrákeš je červená perla Maroka 3 855
  3. Cukrovkári a covid-19 3 728
  4. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života 2 483
  5. Predplatné SME.sk len za 29 eur 2 455
  6. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 2 428
  7. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 1 937
  8. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení 1 430
  9. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu 1 236
  10. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac 1 031
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Paulíny v RTVS stále pracuje.


16 h
Zdravotná sestra kontroluje pacienta na covidovom oddelení v Berlíne.

PCR testy odhalili takmer 880-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 17 352 obetí. Lockdown pre kultúru sa skončil, 19. januára začnú platiť nové pravidlá pre hromadné podujatia v blížiacej sa vlne variantu omikron.


a 5 ďalší 11 h

Neprehliadnite tiež

Ján Štrasser

Oblečenie do divadla je divadelný kostým.


Ján Štrasser 2 h
Olivia Colman a David Thewlis v minisérii Záhradníci.

Záhradníci sú filmársky vyšperkovaná miniséria s Oliviou Colman.


Katarína Uhrová 14. jan
Taliansky režisér Paolo Sorrentino.

Režisér sa stal sirotou v šestnástich.


12. jan
Podcast Zblízka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

O putovaní svetom a životom s objektívom pred očami.


a 1 ďalší 14. jan

Blogy SME

  1. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  2. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  3. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  4. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  5. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  6. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  7. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  8. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  1. INEKO: Nové školské rebríčky s viacerými posunmi – na prvých miestach bratislavské GJH, SPŠ elektrotechnická v Prešove a po novom aj ZŠ Staničná, Košice 23 157
  2. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 5 535
  3. František Ptáček: Spýtajte sa Fica, kde bol - povie vám kto ste, aj ako vyzeráte 5 019
  4. Tereza Krajčová: Anglický denník: 20. Veci sa balia, náhrady hľadajú a srdce ticho puká 3 769
  5. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 3 610
  6. Ondrej Prostredník: Obhajcovia Räsänenovej zabúdajú, že Biblia je produktom cenzúry 3 317
  7. Inštitút strategických politík: Rokovania s Ruskom môžu rozhodnúť nielen o osude Ukrajiny ale aj celej východnej Európy 2 688
  8. Linda Ágoštonová: S láskou Tvoja Žofia 2 546
  1. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  2. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  3. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  4. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  5. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  6. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  7. Pavol Koprda: Šach-mat pre Pfizer? Hoaxer Blaha čítal iba nadpis, štúdiu financoval Pfizer
  8. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu tentokrát stoja na štúdii o sliepkach
Skryť Zatvoriť reklamu