Je začiatok dvadsiateho storočia, Rakúsko-Uhorsko žije v znamení secesie a v ospalom slovenskom mestečku sa miestna smotánka pripravuje na ples. Takto začína film režiséra Jozefa Medveďa a kameramana Karola Kršku Štvorylka.
Slovenský film 40. a 50. rokov
Vážení čitatelia,
túto jeseň sa Slovenský filmový ústav a vydavateľstvo Petit Press vracajú k edícii DVD Slovenský film. Najlepšie filmy z obdobia 40. a 50. rokov minulého storočia si budete môcť spolu s denníkom SME kúpiť v novinových stánkoch každý piatok za cenu 3,50 eura. Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Kapitán Dabač (1959), r. Paľo Bielik, vyšlo 30. septembra 2011
Šťastie príde v nedeľu (1958), r. Ján Lacko, vyšlo 7. októbra 2011
Rodná zem (1953), r. Josef Mach, vyšlo 14. októbra 2011
Štyridsaťštyri (1957), r. Paľo Bielik, vychádza 21. októbra 2011
Štvorylka (1955), r. Jozef Medveď, Karol Krška, vychádza 28. októbra 2011
Varuj...! (1946), r. Martin Frič, vychádza 4. novembra 2011
Vlčie diery (1948), r. Paľo Bielik, vychádza 11. novembra 2011
Katka (1949), r. Ján Kadár, vychádza 18. novembra 2011
Čert nespí (1956), r. Peter Solan, František Žáček, vychádza 25. novembra 2011
Dáždnik svätého Petra (1959), r. Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán, vychádza 2. decembra 2011
Kto by si vážil, čo má doma bežne? Kto by netúžil po exotike, po hrdinovi zocelenom v boji? Skrýva sa v hviezdičkách náplecníkov vojenskej uniformy a práve prišiel do nášho mesta, aby ma zachránil! Takto rozmýšľajú naivné husičky, ktorých údelom je naveky skysnúť v potuchline a umrieť od nudy. Sujetovým jadrom Štvorylky je anekdotická malomestská historka o ženskej prelietavosti a takmer nežnej mužskej pomste.
Do idylického „Zápecova“ tesne pred usporiadaním bálu príde v rámci vojenského cvičenia regiment vojska. Oficieri odlákajú slečny a panie mladým gavalierom i obstarožným manželom. Tí sú znepokojení, spočiatku tomu nemôžu uveriť, ale postupne sa vzbúria. Kultovou vetou „Prosila by limonády“ sa svojich nápadníkov pri štvorylke zbavia slečna Olinka Láliková, dcéra hlavného slúžneho, aj Darinka Rážniková, dcéra podsudcu, a priamočiarejší spôsob „dislokácie“ manžela ku kartám zvolí ostrieľaná matka plesu, pani slúžna.
Vysnívaný ideál „veľkého“ života v Pešti, ktorému sa miestna mládež i stárež chce priblížiť bonvivánskym manierom a nosením provinčných toaliet a oblekov „ako z Pešti“, je zrazu priďaleko. Bližšie sú oficieri, preto s nimi treba koketovať, tajne ich zbožňovať, a najmä s nimi tancovať. Ale náhodne zatrúbený poplach oficierov z bálu odvolá do zbranea slečny a panie utŕžia posmech. Až do rána si nezatancujú. Potom ich zrejme vezmú na milosť – čo iného už malomestu zostáva.
Obaja tvorcovia si zrejme uvedomovali, že príbeh ich filmu je jednoduchý a skôr pripomína rozťahaný vtip, preto sa museli veľmi snažiť, aby zakryli chudobný dej. Krška čaruje s kamerou a spôsob, akým nasnímal najmä tanečné scény, je moderný dodnes. Potom sú tu herecké výkony a tie bez problémov rozosmejú aj súčasného diváka – popri celej plejáde známych hercov (František Dibarbora, Jozef Kroner, Viliam Záborský či Eva Krížiková) za pozornosť stojí najmä František Krištof Veselý v úlohe obersta (plukovníka) Arpáda von Rumplay.
Nakrúcalo sa päť mesiacov v roku 1955 na Kapitulskej ulici v Trnave. Cez noc filmári zmenili priečelia domov, nápisy obchodov či úradov a namiesto elektrického osvetlenia osadili plynové lampy. V masových scénach účinkovalo viac ako dvesto Trnavčanov.
Debutujúci režisér Jozef Medveď mal v čase nakrúcania Štvorylky len dvadsaťosem rokov a jeho filmu dnes chýba len jedno jediné – farba, vďaka ktorej by lepšie vynikli dobové kostýmy i interiéry.
Z dobových recenzií
V našich kinách zjavil sa prvý film zo slovenskej produkcie roku 1955. Je ním sfilmovaná poviedka národného umelca Janka Jesenského Štvorylka, ktorá vzbudila všade veľký záujem a má medzi obecenstvom nepopierateľný úspech. Toto veľmi dobré prijatie najnovšieho diela filmových pracovníkov musí však byť pre nich záväzkom a povzbudením, aby popularitu výsledkov ich práce nezabezpečoval len fakt, že ide o námet Janka Jesenského, o slovenský film, alebo – o veselohru.
Jozef Bobok, Pravda, Bratislava 11. 1. 1956
Architekti i filmári urovnali – ako sa len dalo – svahovitú ulicu, zriadili pekný park s lavičkami, vymaľovali domy, postavili trafiku, plynové lampy a „otvorili“ niekoľko „nových“ obchodov a živností: mäsiarstvo, krajčírstvo pána Sásika, lekáreň a iné. Trnavčania z tejto štvrte by sa vlastne neboli nahnevali, keby im tieto „podniky“ boli otvorili skutočne. Veď napríklad na druhý deň ráno, ako pristavili ku ktorémusi domu nové mäsiarstvo, čakalo pred ním v rade vari tridsať trnavských ženičiek, ktoré si veľmi pochvaľovali, že nebudú musieť chodiť po mäso na hlavnú ulicu.
Jozef Bernát, Smena, Bratislava 5. 8. 1955
Autorom filmu sa predovšetkým podarilo vystihnúť kolorit doby, podmaľovaný vtipnou hudbou Tibora Andrašovana, ktorý znovu potvrdil, že v ňom má film i divadlo skladateľa, ktorý dokáže veľmi dobre obsiahnuť celkový zámer režiséra i scenáristov. Obaja režiséri naozaj viac než dobre obsadili jednotlivé úlohy hercami skutočne mimoriadnych kvalít. Na takú postavu krajčíra Sasínka vo výbornom podaní Jozefa Kronera len tak ľahko nezabudnete.
Antonín Malina, Obrana lidu, Praha, 6. 1. 1956
Je to potešiteľný úspech mladého slovenského režiséra Jozefa Medveďa, absolventa Filmovej fakulty pražskej AMU, ktorý k tomuto svojmu prvému hranému filmu prišiel po niekoľkých rokoch prospešnej práce v dokumentárnom filme (konečne jeden z absolventov v hranom filme, to je veľká udalosť!). Uplatnila sa tu dobre aj spolupráca s kameramanom Karolom Krškom, spolurežisérom filmu. Bratislavské štúdio tak dalo názorný príklad Barrandovu.
Jiří Plachetka, Rudé právo, Praha, 6. 1. 1956
Autor: Jelena Paštéková
