Slovenský film 40. a 50. rokov: Štvorylka

Je začiatok 20. storočia, Rakúsko-Uhorsko žije v znamení secesie. Ospalé slovenské mestečko sa pripravuje na ples. Takto začína film režiséra Jozefa Medveďa a kameramana Karola Kršku - Štvorylka.

Je začiatok dvadsiateho storočia, Rakúsko-Uhorsko žije v znamení secesie a v ospalom slovenskom mestečku sa miestna smotánka pripravuje na ples. Takto začína film režiséra Jozefa Medveďa a kameramana Karola Kršku Štvorylka.

info
Slovenský film 40. a 50. rokov

Vážení čitatelia,

túto jeseň sa Slovenský filmový ústav a vydavateľstvo Petit Press vracajú k edícii DVD Slovenský film. Najlepšie filmy z obdobia 40. a 50. rokov minulého storočia si budete môcť spolu s denníkom SME kúpiť v novinových stánkoch každý piatok za cenu 3,50 eura. Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.

Kapitán Dabač (1959), r. Paľo Bielik, vyšlo 30. septembra 2011

Šťastie príde v nedeľu (1958), r. Ján Lacko, vyšlo 7. októbra 2011

Rodná zem (1953), r. Josef Mach, vyšlo 14. októbra 2011

Štyridsaťštyri (1957), r. Paľo Bielik, vychádza 21. októbra 2011

Štvorylka (1955), r. Jozef Medveď, Karol Krška, vychádza 28. októbra 2011

Varuj...! (1946), r. Martin Frič, vychádza 4. novembra 2011

Vlčie diery (1948), r. Paľo Bielik, vychádza 11. novembra 2011

Katka (1949), r. Ján Kadár, vychádza 18. novembra 2011

Čert nespí (1956), r. Peter Solan, František Žáček, vychádza 25. novembra 2011

Dáždnik svätého Petra (1959), r. Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán, vychádza 2. decembra 2011

Kto by si vážil, čo má doma bežne? Kto by netúžil po exotike, po hrdinovi zocelenom v boji? Skrýva sa v hviezdičkách náplecníkov vojenskej uniformy a práve prišiel do nášho mesta, aby ma zachránil! Takto rozmýšľajú naivné husičky, ktorých údelom je naveky skysnúť v potuchline a umrieť od nudy. Sujetovým jadrom Štvorylky je anekdotická malomestská historka o ženskej prelietavosti a takmer nežnej mužskej pomste.

Do idylického „Zápecova“ tesne pred usporiadaním bálu príde v rámci vojenského cvičenia regiment vojska. Oficieri odlákajú slečny a panie mladým gavalierom i obstarožným manželom. Tí sú znepokojení, spočiatku tomu nemôžu uveriť, ale postupne sa vzbúria. Kultovou vetou „Prosila by limonády“ sa svojich nápadníkov pri štvorylke zbavia slečna Olinka Láliková, dcéra hlavného slúžneho, aj Darinka Rážniková, dcéra podsudcu, a priamočiarejší spôsob „dislokácie“ manžela ku kartám zvolí ostrieľaná matka plesu, pani slúžna.

Vysnívaný ideál „veľkého“ života v Pešti, ktorému sa miestna mládež i stárež chce priblížiť bonvivánskym manierom a nosením provinčných toaliet a oblekov „ako z Pešti“, je zrazu priďaleko. Bližšie sú oficieri, preto s nimi treba koketovať, tajne ich zbožňovať, a najmä s nimi tancovať. Ale náhodne zatrúbený poplach oficierov z bálu odvolá do zbranea slečny a panie utŕžia posmech. Až do rána si nezatancujú. Potom ich zrejme vezmú na milosť – čo iného už malomestu zostáva.

Obaja tvorcovia si zrejme uvedomovali, že príbeh ich filmu je jednoduchý a skôr pripomína rozťahaný vtip, preto sa museli veľmi snažiť, aby zakryli chudobný dej. Krška čaruje s kamerou a spôsob, akým nasnímal najmä tanečné scény, je moderný dodnes. Potom sú tu herecké výkony a tie bez problémov rozosmejú aj súčasného diváka – popri celej plejáde známych hercov (František Dibarbora, Jozef Kroner, Viliam Záborský či Eva Krížiková) za pozornosť stojí najmä František Krištof Veselý v úlohe obersta (plukovníka) Arpáda von Rumplay.

Stvorylka_N_1_CB_res.jpg

Nakrúcalo sa päť mesiacov v roku 1955 na Kapitulskej ulici v Trnave. Cez noc filmári zmenili priečelia domov, nápisy obchodov či úradov a namiesto elektrického osvetlenia osadili plynové lampy. V masových scénach účinkovalo viac ako dvesto Trnavčanov.

Debutujúci režisér Jozef Medveď mal v čase nakrúcania Štvorylky len dvadsaťosem rokov a jeho filmu dnes chýba len jedno jediné – farba, vďaka ktorej by lepšie vynikli dobové kostýmy i interiéry.

stvorylka_N_2_CB_res.jpg

ico

Z dobových recenzií

V našich kinách zjavil sa prvý film zo slovenskej produkcie roku 1955. Je ním sfilmovaná poviedka národného umelca Janka Jesenského Štvorylka, ktorá vzbudila všade veľký záujem a má medzi obecenstvom nepopierateľný úspech. Toto veľmi dobré prijatie najnovšieho diela filmových pracovníkov musí však byť pre nich záväzkom a povzbudením, aby popularitu výsledkov ich práce nezabezpečoval len fakt, že ide o námet Janka Jesenského, o slovenský film, alebo – o veselohru.

Jozef Bobok, Pravda, Bratislava 11. 1. 1956

Architekti i filmári urovnali – ako sa len dalo – svahovitú ulicu, zriadili pekný park s lavičkami, vymaľovali domy, postavili trafiku, plynové lampy a „otvorili“ niekoľko „nových“ obchodov a živností: mäsiarstvo, krajčírstvo pána Sásika, lekáreň a iné. Trnavčania z tejto štvrte by sa vlastne neboli nahnevali, keby im tieto „podniky“ boli otvorili skutočne. Veď napríklad na druhý deň ráno, ako pristavili ku ktorémusi domu nové mäsiarstvo, čakalo pred ním v rade vari tridsať trnavských ženičiek, ktoré si veľmi pochvaľovali, že nebudú musieť chodiť po mäso na hlavnú ulicu.

Jozef Bernát, Smena, Bratislava 5. 8. 1955

stvorylka_N_3_CB_res.jpg

Autorom filmu sa predovšetkým podarilo vystihnúť kolorit doby, podmaľovaný vtipnou hudbou Tibora Andrašovana, ktorý znovu potvrdil, že v ňom má film i divadlo skladateľa, ktorý dokáže veľmi dobre obsiahnuť celkový zámer režiséra i scenáristov. Obaja režiséri naozaj viac než dobre obsadili jednotlivé úlohy hercami skutočne mimoriadnych kvalít. Na takú postavu krajčíra Sasínka vo výbornom podaní Jozefa Kronera len tak ľahko nezabudnete.

Antonín Malina, Obrana lidu, Praha, 6. 1. 1956

Je to potešiteľný úspech mladého slovenského režiséra Jozefa Medveďa, absolventa Filmovej fakulty pražskej AMU, ktorý k tomuto svojmu prvému hranému filmu prišiel po niekoľkých rokoch prospešnej práce v dokumentárnom filme (konečne jeden z absolventov v hranom filme, to je veľká udalosť!). Uplatnila sa tu dobre aj spolupráca s kameramanom Karolom Krškom, spolurežisérom filmu. Bratislavské štúdio tak dalo názorný príklad Barrandovu.

Jiří Plachetka, Rudé právo, Praha, 6. 1. 1956

stvorylka_N_7_CB_res.jpg

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  2. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  3. Cestou - necestou
  4. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  6. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  7. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  8. Zábavný aj sebavedomý
  9. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  1. Ako financovať obnovu bytového domu v 2017
  2. Dom od ES - bolo to fajn
  3. Zdravé zuby rovná sa zdravý kôň
  4. Majsterka Európy v silovom trojboji zo SvF STU
  5. Obnova kaštieľa v Malinove
  6. Vklad na kataster vybavíte od marca elektronicky
  7. Nulový úrok pre klientov, ktorí si do mBank prenesú kreditku
  8. Ako inovovať vo vašej firme? Poradí vám odborný seminár
  9. Nové bývanie bez murovania
  10. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 13 678
  2. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 11 023
  3. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 10 289
  4. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 3 747
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 419
  6. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 3 265
  7. Zábavný aj sebavedomý 2 814
  8. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 481
  9. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 2 156
  10. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre 1 928

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Držiteľka Pulizterovej ceny: Jeden článok môže zmeniť svet

Novinárka pomohla vyslobodiť viac ako dvetisíc otrokov thajského krevetového priemyslu.

SVET

Ryby, ktoré ste si kúpili, možno ulovili otroci

Komplikovaná sieť maskuje súvislosť medzi rybami a ľuďmi, ktorí ich chytajú.

Neprehliadnite tiež

Zomrela pani Grapová. Žena, ktorá sa nikdy nepohla z domu

Bola to najlepšia herecká mama, akú som kedy mal, povedal Leonardo DiCaprio.

Aj my sme mali Cimrmana. Milan Adamčiak bol vždy prvý

Slovenského umelca uznával aj John Cage.

Adamčiak pochopil dobu, vedel, že s klasikou si už nevystačíme. Svet mu dal za pravdu

O živote samotárskeho experimentátora hovorí Michal Murín.

Mala po ordinačných hodinách a neotvorila žene v núdzi. Nesie vinu za jej smrť?

Bratia Dardennovci prichádzajú s príbehom mladej lekárky.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop