PRAHA. Vo veku nedožitých 73 rokov zomrel český spisovateľ, básnik a prozaik, novinár a umelecký prekladateľ Jiří Grůša, niekdajší prezident medzinárodného centra PEN klubu. Informáciu priniesol dnes webový portál spravodajskej televízie ČT24.
Podľa slov vedúceho predstaviteľa českého PEN klubu Jiřího Dědečka pre internetové vydanie denníka Lidové noviny sa Grůšovi stala osudnou operácia srdca v Nemecku, počas ktorej skonal.
Niekdajší disident pôsobil po páde komunizmu ako minister školstva a dlhoročný diplomat, ktorý bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Československa i ČR v Nemecku a následne v Rakúsku, ako aj šéfom Diplomatickej akadémie vo Viedni.
Rodák z Pardubíc bol absolventom štúdia filozofie a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Stál pri zrode časopisov Tvář a Sešity pro mladou literatúru. V roku 1969 dostal podobne ako mnohí iní zákaz publikovania, následne pracoval v rôznych stavebných podnikoch.
Bol jedným zo signatárov Charty 77, istý čas pre údajné poburovanie strávil za mrežami. Po získaní štúdijného štipendia v USA prišiel nedobrovoľne o československé občianstvo a teda aj možnosť návratu do vlasti. Obdobie rokov 1982-1990 strávil tak v emigrácii, zväčša vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike.
Po návrate do niekdajšieho Československa pracoval v službách rezortu zahraničných vecí, bol československým a následne českým veľvyslancom v Nemecku (1991-1997) a v Rakúsku (1998-2004).
Krátky čas pôsobil ako minister školstva, mládeže a telovýchovy v druhej vláde Václava Klausa (1997-1998).
V roku 2003 ho v Mexiku zvolili za prezidenta medzinárodného centra spisovateľskej organizácie PEN klub. V tejto funkcii ho v roku 2009 vystriedal John Ralston Saul z Kanady.
Riaditeľom Diplomatickej akadémie vo Viedni bol v rokoch 2005-2009.
Autor viacerých zbierok poézie a románov bol laureátom nemeckej Ceny Andreasa Gryphia, ktorú udeľujú od roku 1957 autorom i prekladateľom reflektujúcim vo svojich prácach kultúru a históriu strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a prispievajúcim k lepšiemu porozumeniu medzi Nemcami a ich susedmi na Východe.
