Pohybovať sa niekoľko rokov v spoločnosti filmových hviezd a muzikantov neveští ideálny životný štýl. No Barry Feinstein (4. 2. 1931 - 20. 10. 2011) sa dožil osemdesiatky a prvý vážny zdravotný problém mal až po nehode v roku 1993, keď už ďalej nemohol fotiť naplno. Jeho povolanie mu prerástlo do osobného života, jeho prvou ženou bola speváčka z tria Peter, Paul and Mary, druhou herečka Carol Wayne. To však neboli najslávnejšie mená v jeho portfóliu.
Herecké začiatky
Asi najznámejšie sú jeho čiernobiele momentky Boba Dylana. Osamelý pesničkár nezúčastnene fajčí v aute, do ktorého zízajú fanúšikovia, strapatý hudobník v čiernych okuliaroch a plášti sedí v prázdnom kine či kráča okolo obrazu svätca na stene. Nie každý mal možnosť takéto scény zažiť, nie každého fotografa by napadlo zvečniť ich.
Feinstein nepotreboval chodiť do školy, aby to dokázal. Jeho talent ako prvý objavil časopis Life, pre ktorý začal pracovať ako 24-ročný. Čoskoro ho posielali portrétovať najväčšie hollywoodske hviezdy aj ďalšie lifestylové magazíny. Štylizovať slávnych hercov ho však príliš nebavilo. Začal ich pozorovať ako dokumentarista. „Chcem, aby moje snímky niečo povedali. Nemám rád portréty stojacich ľudí. Nie je v nich nič, žiadny život ani pocit. Oveľa zaujímavejšie je zachytiť skutočné chvíle," hovorieval.
Takto vznikli snímky Marlene Dietrichovej na pohrebe Garyho Coopera alebo Marlona Branda, ktorý pri pochode za ľudské práva čelí rasistickým narážkam. Byť v správnom čase na správnom mieste, to sa ľahko hovorí. Aby ste mohli fotiť celebrity, musíte byť buď paparazzom, alebo si získať ich dôveru. Feinstein bol druhý prípad, s mnohými hercami sa dokonca osobne spriatelil. Najviac si rozumel so Stevom McQueenom. Bol s ním na nakrúcaní kultového filmu Bullit a často spolu chodili prevetrávať motorky.
Hudobná kariéra
Po zoznámení s Bobom Dylanom si viac začal všímať hudobníkov. Práve on cvakol mladú vychádzajúcu hviezdu na album Times They Are A-Changin' a bol oficiálnym fotografom prelomového turné v roku 1966. Tie snímky boli silné, pretože neukazovali to, čo fanúšikovia poznali. Koncerty videli na vlastné oči, akurát nie tak zblízka. Vďaka Feinsteinovi pochopili, že sláva dosť komplikuje obyčajný život.
Dylanovská séria mu otvorila ďalšie dvere. „Hudobníci sa fotia jednoduchšie ako filmové hviezdy. Nie sú takí upätí," pochvaľoval si. Jeho fotky sa stali obalmi platní. Zvečnil vysmiatu speváčku Janis Joplin na jej poslednú nahrávku Pearl, aj zarasteného Georga Harrisona na trojalbum All Things Must Pass. Väčšinou to podľa spomienok zúčastnených vzniklo veľmi spontánne, bez nejakých vopred pripravovaných konceptov.
Mal rád aj džezmenov, špeciálne Milesa Davisa, no Dylan, ktorému sa veľmi páčila atmosféra jeho portrétov, bol pre neho viac ako ostatní. Za jeden zo svojich životných zážitkov považoval, keď si len tak na pár dní požičali auto a urobili výlet. „Chápete, nebola to práca. Ja a Dylan sme spolu len tak cestovali krajinou," hovoril hrdo.
Po svojej nehode v 90. rokoch sa venoval vydávaniu kníh a výstavám. Kľúčovou je kniha Real Moments: Bob Dylan, ktorá je skladačkou jeho pôsobivých unikátnych portrétov a básní, ktoré si hudobník písal popri textoch. Že Feinsteinova práca a život boli neoddeliteľne späté, dokazuje aj to, že býval vo Woodstocku, kde sa konal najslávnejší hudobný festival. Vo Woodstocku aj zomrel na kombináciu niekoľkých chorôb.
