Režisér Andreas Thomas Jensen.
„Na programe je 175 celovečerných filmov a 300 krátkometrážnych,“ hovorí organizátor akcie Jiří Králik. Najväčším lákadlom bude súčasný dánsky film.
Manifest z baru
Veľká dánska sláva sa začala roku 1998 filmom Rodinná oslava Thomasa Vinterberga. Dánsky film dovtedy pomaličky umieral dlhou smrťou: veľa pekných záberov, veľa techniky, málo nápadov. Roku 1988 získal Oscara dánsky film Pele dobyvateľ Billeho Augusta – to bol vrchol a zároveň koniec starej filmovej éry. Dozrel čas na niečo revolučné.
Manifest Dogma, ktorý v nočnom klube na jar 1995 spísali dvaja režiséri Lars von Trier a Thomas Vinterberg, škrtol všetko, čo bolo kinematografii sväté: preč s kostýmami aj hudbou, s lampami, žeriavmi a koľajnicami, sem s ručnou kamerou a prirodzeným svetlom! Filmy sa majú sústrediť na to, čo je podstatné: postavy a príbeh. „S Dogmou sme všetci začali byť kreatívni,“ hovorí Trine Dyrholmová, ktorá hrá v Rodinnej oslave čašníčku Piu. „Odrazu mal každý nejaký nápad, lebo každý cítil za film zodpovednosť.“
Významná značka
Rodinná oslava bola svetovým úspechom. Z hlavného predstaviteľa Ulricha Thomsena bola hviezda. Po triumfe Dogmy bol jeho nasledujúcou rolou zloduch v bondovke Jeden svet nestačí. Made in Denmark začala byť významnou značkou. Hrdinovia revolty už boli zaujímaví aj pre Hollywood. Thomsena ľudia oslovovali na ulici a v losangeleskej reštaurácii, kde pri vedľajšom stole obedovala Sharon Stonová, k nemu pribehol čašník s otázkou: „Nie ste ten chlapec z Rodinnej oslavy?“
Odvtedy Dáni triumfujú na medzinárodných festivaloch a kritici sa pretekajú v chválach. Dánski producenti sa topia v dobrých scenároch. Dánsko sa odrazu stalo krajinou neobmedzených možností. Takmer každý mesiac má premiéru nejaký dánsky film.
Režisérka Annette K. Olesenová.
Zastrelená krava
Všetko sa smie, všetko sa dá. „Môžeš robiť, čo chceš,“ povedala tridsaťšesťročná režisérka Annette K. Olesenová, „hlavne, že niečo robíš.“ Aj samotné pravidlá Dogmy, filmársky sľub striedmosti a čistoty, sú prístupné diskusii, a Dáni ich vykladajú s veľmi nedogmatickou fantáziou.
Vo filme Blikajúce svetlá je scéna, v ktorej jeden z hrdinov na lúke zastrelí kravu. Bola to skutočná krava z neďalekého bitúnku a dánsky režisér Andreas Thomas Jensen, ktorého producent Thomsen vytiahol z ulice, ju nechal zabiť pred idúcou kamerou. Bol to jeho prvý skutočný hraný film a bolo mu jedno, či sa tá scéna bude páčiť priateľom zvierat. Myslel pritom na De Nira v Scorseseho Taxikárovi – keď zreve na svoj vlastný obraz v zrkadle „You talkin‘ to me?“ Prečo by nemohla byť postava, ktorá si smrteľnú nenávisť vyleje na krave?
Blikajúce svetlá bol jeden z komerčne najúspešnejších dánskych filmov – nielen vďaka krave. Aj s drastickými scénami je to film o túžbe po priateľstve, rodine a po domove.
Okolo rodiny
V novom dánskom filme sa takmer všetko krúti okolo rodiny. Už Rodinná oslava s brutálnou dôslednosťou ukázala, že rodina je posledným priestorom, v ktorom sa ešte bojuje o život.
Na tom stojí dánsky filmový zázrak: na príbehoch, ktoré sú pri všetkej svojej bizarnosti schopné dojímať. „Ľudia potrebujú také príbehy, aby sa ubezpečili, že človek by nemal ísť životom sám,“ tvrdí Annette K. Olesenová. Jej Malé katastrofy sú portrétom rodiny, ktorá prelomí svoju nemotu, až keď už je neskoro. „Nikto ťa nemiluje tak bezpodmienečne ako tvoji súrodenci a rodičia. Nikto ťa nemôže väčšmi zraniť ako rodičia a súrodenci. Človek sa v živote pohne z miesta, až keď sa s touto bolesťou vyrovná.“ Po stovkách hollywoodskych produktov o „rodinných hodnotách“ je tu rodinná téma zas. Len inak.
Herec Ulrich Thomsen. FOTO – REUTERS
Filmová revolúcia
Malé katastrofy produkovala spoločnosť Zentropa, ktorá sídli na bývalom armádnom pozemku na kodanskom predmestí.
Zentropa je dnes najväčšou produkčnou spoločnosťou v Škandinávii. Film Tanečnica v tme Larsa von Triera bol najnákladnejším projektom v celých dejinách škandinávskeho filmu. Dáni si dnes trúfajú – vedia, že toto je ich čas. Lars von Trier je hlavným veliteľom dánskej revolúcie, jej krstným otcom a krstným otcom všetkých jej nápadov.
Zentropa je tvorivou dielňou dánskeho zázraku. Von Trier teraz pracuje na svojom najnovšom filme Dogville. Lone Scherfigová, autorka úspešného filmu Taliančina pre začiatočníkov, dokončuje film Wilbur sa chce zabiť. Každý niečo plánuje, strihá, chystá, diskutuje o tom. Annette K. Olesenová práve podpísala zmluvu na nový projekt – bude to desiaty dánsky film podľa Dogmy.
Samozrejme, že všetci myslia aj na svetovú kariéru a na Hollywood. „Každý,“ hovorí Lone Scherfigová, „chce ukázať, že vie hrať aj s veľkým orchestrom.“ Doma predsa len hneď znamenáte viac, keď ste to niekam dotiahli aj v cudzine. Možno aj preto postavy dánskych filmov tak túžia po diaľkach. V Taliančine pre začiatočníkov po Benátkach, v Blikajúcich svetlách po Barcelone. Ale nikdy sa tam nedostanú.
V Rodinnej oslave Ulrich Thomsen pozbiera všetku odvahu a keď sedí vyčerpaný z ťažkého žúrovania pri raňajkách, spýta sa Trine Dyrholmovej, či by s ním nešla do Paríža. Ona sa zvláštne zháči a usmeje. Jej „áno“ je jedným z najkrajších momentov v európskom filme posledných rokov.
Frčať na vlne
Šesťdesiatročný dánsky producent Tivi Magnusson, ktorému sa podarilo dočkať zlatého veku dánskeho filmu, už dnes vie, čo je to doraziť do cieľa svojich snov – pred troma rokmi bol v Hollywoode na odovzdávaní Oscarov, a odrazu, v kategórii krátkych filmov tam zaznelo práve jeho meno.
Ďakovnú reč predniesol jeho syn Kim. Noc strávil Magnusson opitý v hotelovej izbe, znovu a znovu si púšťal záznam Oscarov, nakoniec pritom zaspal a keď sa zobudil, bol presvedčený, že to bol sen. Lenže ráno ho čakali hory kytíc, fliaš šampanského a darov. „Frčíme na vlne,“ hovorí. „Sme teraz čertovsky dobrí a vieme o tom.“
