lnej sezóne Divadlo Aréna hovorí dramaturgička Zuzana Šajgalíková.
- Aký je hlavný dramaturgický zámer pre aktuálnu sezónu?
Dramaturgická skladba Divadla Aréna sa skladá z rôznych stavebných prvkov. V aktuálnej sezóne pokračujeme s pravidelnými jazzovými koncertmi, s veľmi úspešnými prenosmi z Metropolitnej Opery a pripravujeme štyri nové premiéry. Každá z nich má zámer osloviť iný typ diváka, žánrovo a poetikou sa líšia. Spoločné majú však jedno: ide o tituly doteraz na Slovensku neuvádzané a nepreložené - Divadlo Aréna tak prinesie na slovenské javisko štyri úplne nové tituly v nových slovenských prekladoch.
- Aréna pravidelne uvádza slovenských autorov. Bude tento trend pokračovať aj v tejto sezóne?
Divadlo Aréna pravidelne do svojho repertoáru zaraďuje hry slovenských dramatikov, či je to slovenská klasika (VHV: Zem), dosiaľ na profesionálnom javisku neuvedená slovenská komédia (Štefan Kršňák: S brokovnicou na manžela), alebo adaptácia úspešného pôvodného románu (Michal Hvorecký: Plyš). Jedným zo základných pilierov dramaturgického profilu Divadla Aréna sú hry, ktoré vznikli exkluzívne pre naše divadlo: Tiso (Rastislav Ballek), Dr. Gustáv Husák, Komunizmus (obe Viliam Klimáček), a naposledy Kukura (Martin Čičvák). V tejto chvíli môžem prezradiť len toľko, že túto tendenciu divadlo neopúšťa a v nasledujúcom kalendárnom roku prinesie na javisko ďalšiu hru z tejto série. Téma hry sa opäť bude týkať kontroverzných období našich národných dejín a ich vplyve na našu súčasnosť.
- Pribudnú opäť aj nové netradičné projekty a spolupráce?
Momentálne Divadlo Aréna rozbieha projekt sprístupňovania divadelných predstavení nepočujúcim divákom. Špeciálnymi titulkami pre túto skupinu sme zatiaľ vybavili inscenáciu Zem a pribudnú ďalšie. Chystáme mimoriadne zaujímavý multižánrový projekt pre detského diváka.
- Podľa akého kľúča boli nové tituly do repertoáru vyberané?
Divadlo Aréna sa v prvom rade snaží reagovať na momentálnu spoločenskú objednávku. Z toho dôvodu sa dramaturgický plán konštituuje niekedy až počas prebiehajúcej sezóny. Zároveň sa usilujeme o udržanie rozmanitosti repertoáru a vyváženú ponuku ľahších a závažnejších žánrov. No a v neposlednom rade o predstavovanie nových, doteraz neinscenovaných titulov, či už tých najmodernejších, alebo naopak opomenutých, a o prizývanie zaujímavých divadelných tvorcov. Podľa tohto kľúča vznikol aj plán nasledujúcej sezóny.
- Zostáva cieľom Arény i v tejto sezóne ponúkať aj náročnejšie tituly?
Je našou prioritou provokovať vznik inscenácií, ktoré posúvajú slovenskú divadelnú kultúru vpred. Niekedy sa môže stať, že takéto dielo neosloví dostatočne široké spektrum divákov. Vytvárať priestor pre progres, experiment, nápad, však považujeme za svoju povinnosť. I preto sa veľmi tešíme, keď sa takáto produkcia stretne s pozitívnym kritickým ohlasom: v ostatnej sezóne sa tak stalo napríklad pri inscenáciách Zem a Kukura (druhá z nich bola nominovaná na tri ocenenia Dosky), a tým sa dostali do povedomia divákov.
- Do akej miery sledujete európsku divadelnú scénu (so zámerom preniesť zaujímavé tituly a autorov na javisko Arény)?
Existencia v európskom kontexte je pre Divadlo Aréna dôležitá a okrem toho, že sa usiluje o uvádzanie titulov, ktoré bežia na európskych javiskách, snaží sa i o spoluprácu s divadelnými tvorcami zo zahraničia. Za všetkých spomeniem napr. scénografa Hansa Hoffera, výtvarníčku Ninu A.Stillmark, režiséra Hansa Hollmanna, Michala Dočekala, režisérku Máriu Záchenskú a jej scénografa Georgesa Vafiasa atď. Na javisku Arény boli premiérovo uvedené hry Yasminy Rezy, Pera Olova Enquista, Liz Lochhead, Hadar Galron, či Moisésa Kaufmana.
- Je o náročnejšie kusy menší záujem, tak ako sa všeobecne tvrdí? Alebo si už Aréna svojho diváka "vychovala"? Majú sa divadlá prispôsobiť mainstreamovému vkusu diváka, alebo sa i naďalej snažiť ponúkať aj inscenácie, ktoré provokujú k diskusii, premýšľaniu...?
Je pravda, že záujem o náročnejšiu kultúru nie je enormný. Pocítili sme to i v Aréne. Snažíme sa o to, aby aj tituly ľahšie stráviteľného repertoáru v našej ponuke boli na vysokej profesionálnej úrovni, aby im nechýbal nápad a aby neklesali k bulváru a braku. Ctíme si divadelné umenie ako to, ktoré má provokovať, klásť otázky, neustále atakovať ľudskú pohodlnosť. Preto si myslím, že divadlo by sa nemalo prispôsobovať väčšinovému vkusu. Na to sú iné médiá.
Autor: Zdroj: Mariana Jaremková
