Keď iránski manželia požiadali o rozvod, odkryli konflikty v celej spoločnosti. Film Rozchod Nadera a Simin zvíťazil na Berlinale, teraz ho hrajú na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.
Nader a Simin si skenujú občianske preukazy a pasy, tak sa film o ich rozchode začína. Osemnásť mesiacov si vybavovali víza, aby mohli odísť z Iránu, keď ich však konečne získali, nedohodli sa. Ona si myslí, že ich budúcnosť je možná len za hranicami, on chce zostať a opatrovať otca, ktorý má Alzheimerovu chorobu. A tak im sudca odkazuje, aby sa dohodli, s kým zostane bývať ich jedenásťročná dcéra.
Nerozhodný spor
Rozchod Nadera a Simin zvíťazil vo februári na Berlinale a piatok sa premieta u nás na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. Je to strhujúci film o pohybe, napätí a zmenách v súčasnej iránskej spoločnosti, o rozpore medzi moderným a tradičným, starým a novým. A tiež o tom, čo je morálne.
Kým na rozvodovom súde dôjde k rozhodnutiu, stane sa a odhalí ešte niekoľko vecí. Do rodiny manželov pribudne opatrovateľka chorého otca a medzi ňou a Naderom dôjde k takému sporu, že treba ísť na súd ešte raz. Tentoraz sa však už hovorí o trestnom práve, pretože Nader je obvinený z vážneho násilného činu. A potom sa k pôvodnému sporu pripája aj konflikt medzi nižšou a strednou vrstvou, náboženským a laickejším spôsobom života.
Je to vlastne subtílna a citlivo nakrútená detektívka, pri ktorej nie je možné rozhodnúť sa, kto má asi pravdu. V tomto filme sa nemožno postaviť na stranu žiadnej postavy, a zároveň treba obdivovať každú z nich.
„Súboj medzi nimi nie je súbojom medzi dobrom a zlom. Je to súboj rôznych predstáv o tom, čo je dobré a čo zlé,“ hovoril v Berlíne režisér filmu Asghar Farhadi. Napríklad Nader si nenechá život príliš diktovať náboženskými normami – a predsa mu nakoniec pomôže, keď je osoba z druhej strany sporu nútená vypovedať pod prísahou na Korán.
Moderný vek, staré normy
V tomto filme sú v podstate len pekné postavy a je zrejmé, že sa snažia robiť veci v dobrom úmysle a nerelativizovať pritom zásady, s ktorými vyrastali. Problém je, že ich dobré úmysly nakoniec nemusia tým druhým prospieť. Preto je úvodný spor pri rozvode len symbolom nových rozchodov, ktoré Irán asi čakajú.
Režisér Farhadi hovorí: „Dnes je naše myslenie komplikovanejšie ako kedysi, nedajú sa naň už aplikovať staré normy. Moderného človeka zmieta veľa vnútorných konfliktov. Vyrieši ich len vtedy, ak sa pojmy ako náboženstvo, viera, pravda či morálka nanovo zadefinujú.“
Na Berlinale dostalo cenu aj celé herecké obsadenie, všetci prispeli k realizmu tohto filmu. Zároveň Fahradi vyvrátil mýtus, že autentický film neznesie pútavý príbeh, pretože pri tomto sa ani niet kedy nadýchnuť.
Je zaujímavé, že takýto nesmierne otvorený film nakrútil v čase, keď jeho slávneho kolegu Jafara Panahiho odsúdili v Iráne na šesť rokov väzenia a na dvadsaťročný zákaz filmovať, poskytovať rozhovory a vychádzať z domu.
