Vyše tridsať rokov trvajúci transatlantický listový dialóg ožil na javisku v brnianskej Redute.
Ťažko povedať, či Voskovec s Werichom tušili, že ich korešpondencia, ktorá sa po Voskovcovej emigrácii v roku 1948 stala jediným pokračovaním spolupráce, bude niekedy zverejnená. Každopádne si na úrovni listov dali záležať, a tak pred pár rokmi sa ich trojzväzkové vydanie stalo literárnou udalosťou. Sotva sa im snívalo, že ich vyše tridsať rokov trvajúci transatlantický dialóg ožije na javisku.
Listy ako zdroj predstavenia evokujú najskôr nejakú podobu scénického čítania, no v brnianskej Redute je Korespondence V + W výsostne divadelným tvarom, kolážou brilantného textu a vynaliezavých scénok – na fragmenty z listov sa odpovedá divadelnou akciou. Biele klaunské masky (protagonisti si ich neodložili ani pri nekonečnej klaňačke) odkazujú na tradície medzivojnového Osvobozeného divadla.
V listoch umelcov, ktorí si boli „najlepšími mužskými svojho života“, postupne dominujú frustrácie a hlavne choroby, staroba a rodinné tragédie. Aj to je dôvod občasného Werichovho odmlčania, no Voskovec nesúhlasí. „Píš, i když jsi smutnej, ty vole, copak přátelství je jen pro srandu?“
