Slovenský film 40. a 50. rokov
Vážení čitatelia,
túto jeseň sa Slovenský filmový ústav a vydavateľstvo Petit Press vracajú k edícii DVD Slovenský film. Najlepšie filmy z obdobia 40. a 50. rokov minulého storočia si budete môcť spolu s denníkom SME kúpiť v novinových stánkoch každý piatok za cenu 3,50 eura. Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Kapitán Dabač (1959), r. Paľo Bielik, vyšlo 30. septembra 2011
Šťastie príde v nedeľu (1958), r. Ján Lacko, vyšlo 7. októbra 2011
Rodná zem (1953), r. Josef Mach, vyšlo 14. októbra 2011
Štyridsaťštyri (1957), r. Paľo Bielik, vychádza 21. októbra 2011
Štvorylka (1955), r. Jozef Medveď, Karol Krška, vychádza 28. októbra 2011
Varuj...! (1946), r. Martin Frič, vychádza 4. novembra 2011
Vlčie diery (1948), r. Paľo Bielik, vychádza 11. novembra 2011
Katka (1949), r. Ján Kadár, vychádza 18. novembra 2011
Čert nespí (1956), r. Peter Solan, František Žáček, vychádza 25. novembra 2011
Dáždnik svätého Petra (1959), r. Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán, vychádza 2. decembra 2011
Dráma Ivana Stodolu Bačova žena (1928) patrí medzi najčastejšie uvádzané slovenské divadelné hry a dnes zaslúžene patrí medzi divadelnú klasiku. V roku 1946 po nej siahol Paľo Bielik a zo statického divadla vytvoril akčnú filmovú drámu plnú silných obrazov a citov.
Tému ľúbostného trojuholníka mierne potlačil a zdôraznil sociálny rozmer, ktorý Slovákom nikdy nebol ľahostajný. Ešte aj dnes dokážu diváka chytiť za srdce silné scény, keď zlý správca (Andrej Bagar) príde chudobným valachom vziať bryndzu a oštiepky, boj s krvilačným medveďom či banská tragédia v ďalekej Amerike.
Ale rovnako nezabudnuteľná je aj tanečná scéna, keď sa bača Ondrej Muranica (Paľo Bielik) lúči pred odchodom za prácou do zámoria a ukážkovo cifruje nohami na dedinskom námestíčku, či scéna, keď sa mu po úraze z ničoho nič vráti pamäť.
Frič s Bielikom oproti predlohe presunuli dôraz z bačovej ženy Evy na hlavnú mužskú postavu - baču Ondreja. Do krízy príbeh vyústi Ondrejovým odchodom do Ameriky, keď opustí syna a svoju ženu Evu. Pobyt v Amerike vyznieva pesimisticky. Staré a známe je v ostrom kontraste s novým. Pokoj na dedine je neporovnateľný s ruchom veľkomesta. Na salaši v kopcoch sa Ondrej zvykol dívať na svet pod sebou hrdo a pekne zhora. Pri drine v bani dominuje perspektíva potkana a pocit uväznenia.
Aj tu vládnu spoločenské rozdiely. Pánov vystriedali magnáti vo frakoch, poddaných baníci – prisťahovalci, ktorí za nízku mzdu živoria v podzemných tuneloch bez svetla. Život už neohrozuje divá zver, ale banské nešťastia. Na jeden z najpôsobivejších momentov vo filme spomína aj Margita Tomášková, ktorá na filme spracovala ako skriptka. „Bielik bol náročný. Vo Varuj...! je scéna, kde vylieza celý špinavý z bane. Stále mu to nebolo dobré, opakoval to, nebol spokojný, tak veľmi chcel, aby to bolo hodnoverné. Opakovali sme tú scénu tuším 13-krát,“ hovorí. „Nikto ho nerežíroval. Všetko robil sám, Frič pri tých scénach ani nebol. Bolo to podľa predchádzajúcej dohody. Nestalo sa, aby jeden alebo druhý rozkazoval. Frič bol do Bielika „zaľúbený“, poznal ho z predchádzajúcej spolupráce a vedel, čo od neho môže žiadať. Neviem, či by si Frič zobral iného začiatočníka zo Slovenska ako spolurežiséra,“ uvažuje Tomášková.
Happyend filmu sa odohrá pod Kriváňom, kde dôjde k symbolickému prenosu múdrosti z generácie na generáciu.
Ondrej Muranica prišiel o všetko. O domov, o matku aj o rodinu. Ostali mu len dve zdravé ruky a vedomie, že môže začať odznova a na svojom. „Stratený“ otec a jeho syn sa v objatí vzďaľujú smerom ku Kriváňu, symbolu Slovákov, za sprievodných slov komentára: „Choď za ním a povedz mu: Synu, v tebe je pokračovanie života. V tebe je nádej, zdravie a sila. V tebe je všetko, čo mi vzal svet. Miluj svoju zem a nezraď ju, lebo poblúdiš. Tak to povedz všetkým. Tak ich varuj!“
Z dobových recenzií
Nejde o polemiku, ide o to povedať si pravdu do očú. Našťastie či na nešťastie, česká filmová kritika môže ovplyvňovať svojich čitateľov v relatívne malej miere. Ak je Varuj...! filmom dobrým, bude ním aj po nepriaznivých kritikách českých a posledné slovo tu povie a čiastočne už povedal – filmový divák sám: doma i za hranicami. A to je zadosťučinenie, či sa to niekomu páči, alebo mu je to proti srsti.
Peter Sever, Národná obroda, 11. 5. 1947
Nebezpečnými pre Slováka neboli opité dámy v zámkoch, ale triezvi išpáni, slúžni, notári, žandári a sudcovia, ktorí prikazovali Slovákom prisahať v maďarskej reči. To sa malo ukázať v prvom filme oslobodeného národa. Myslím, že slovenský film, ktorý je v svojich umeleckých požiadavkách chvályhodne nekompromisný, politický, akosi ustúpil tej časti slovenského publika, ktorá ani dnes nepraje ako slovenskej, tak maďarskej demokracii.
Béla Balázs, Informačné spravodajstvo slovenského filmu (Obrana ľudu, 12. 4. 1947)
Blížilo sa druhé výročie oslobodeného štátu a Slováci pojali pevné rozhodnutie započať vlastnú celovečernú filmovú výrobu, nech sa deje, čo sa deje, a ber námet, kde ber. Už preto sa niet čo čudovať, ak sa táto netrpezlivosť na ich prvom filme najviac vypomstila. Nemohlo dozrieť k plnej dokonalosti dielo vyrastené z kvapu, netrpezlivosti a z horúčkovitej túžby už-už sa môcť pochváliť vlastným, osobite národným filmovým výtvorom.
Jan Žalman, Kino 2, č. 22
Keď však prejdeme k detailnejšiemu rozoberaniu jednotlivých úsekov filmu, dochádzame k záveru, že je tu veľa dobrého, scenáristicky účinného, režijne rafinovaného, a dakedy aj herecky pozoruhodného. Žiaľ, tieto dobré vlastnosti sa musia trieštiť o úskalie celkovej chybnej koncepcie, čo sa zračí aj v celkom nesúrodom, tu realisticky opisnom, tam dokumentárne lyrizujúcom, inokedy zasa až naturalistickom spôsobe práce.
Ladislav Ján Kalina, Umenie
Autor: Mariana Jaremková, Martin Palúch
