V bratislavskom Nu Spirit clube sa v utorok predstaví David Sanborn so svojím triom.
David Sanborn (1945) je človek, ktorý bez akýchkoľvek pochybností zmenil zvuk altsaxofónu a pomohol definovať žáner smooth džez (alebo, ako sa zvykne hovoriť, pop džez). Ostrý, ale horúci a vášnivý tón, neopakovateľné melodické frázy – to bol idióm 80. rokov, ktorý mal mnoho napodobňovateľov, ale len jeden originál. Sanborn dokázal držať krok s dobou, ako nás presvedčil aj na BJD v roku 2005. Organista (a trubkár) Joey DeFrancesco je ročník 1971, ale odohratého má požehnane, lebo hrá od detských čias a ako 17-ročného si ho vyhral sám Miles Davis. Tretím pánom je DeFrancescov „dvorný“ bubeník Byron Landham.
S hviezdami
David Sanborn začínal v Chicagu v rôznych bluesových kapelách, jednu z nich viedol aj slávny Albert King „Bol som ovplyvnený dvoma hráčmi v skupine Raya Charlesa,“ povedal exkluzívne pre SME v telefonickom rozhovore. „Eric Crawford and David Newman mali v na mňa najväčší vplyv v mojej mladosti. Bol som tiež isnšpirovaný zvukom Phila Woodsa, Jackieho MacLeana a Cannonballa Aderlyeho.“ Je zaujímavé, že na začiatku svojej kariéry koketoval s avantgardným free jazzom, teda pravým opakom hudby, ktorú neskôr hrával. „Už ani neviem, ako prišla tá zmena,“ hovorí Sanborn. „Vyvinulo sa z hudobneho kontextu v ktorom som hral, nie je to nejaké vedomé rozhodnutie typu ,odteraz budem hrať pekne‘, smeje sa. „Je to skrátka tak, že ma ovplyvňovali hudobníci so silným zmyslom pre melódiu.“
Sanborn hral s takým množstvom celebrít, že by to vyšlo na samostatný článok. Spomína aj na All-stars nahrávku z roku 1992. „Pracoval som na hudbe k filmu Lethal Weapon 3 s producentom Michaelom Kamenom. Potrebovali sme pieseň na záver, tak Michael oslovil Stinga a napísali ju spolu. Nahrali sme ju aj s Ericom Claptonom.
Kariéra Sanborna je ako šikmá čiara smerom hore nakreslená podľa pravítka. „Každý musí robiť kompromisy,“ hovorí saxofonista. „Napríklad u mňa je to tak, že ak chcem robiť svoju hudbu, musím cestovať viac, ako by sa mi žiadalo. Viem, že niektorí hudobníci majú dilemu, či hrať hudbu, ktorú majú radi a uskromniť sa alebo zarobiť viac na hudbe, ktorá nie je práve ich srdcovka, ale ja som mal šťastie – robím to, čo ma baví a môžem z toho slušne žiť.“
Každý koncert je dobrodružstvo
S Joeym DeFrancescom hrá Sanborn dva roky. „Je to skvelý hudobník, skutočný organový virtuóz. Hrať s ním je veľkou výzvou, lebo každý koncert je iný, prichádza k prekvapujúcim situáciám. A navyše v triu sa nemáš za koho schovať, tak je to veľká výzva.“ Sanborn sa na bratislavský klubový koncert teší. „Rád hrám v kluboch, pretože mi to dáva možnosť vyskúšať si veci, ktoré by som nemohol urobiť vo veľkých sálach. V klube môžeš byt intímnejší, hrať sa s dynamikou, čo je vo veľkom priestore oveľa ťažšie.“
„Je jedno, či hráš pre dvoch ľudí alebo dvetisíc, vždy do toho musíš dať rovnaké množstvo energie,“ dodáva Joey DeFrancesco, ktorého sme tiež oslovili na telefonické interview. Samozrejme sme sa nemohli vyhnúť jeho spolupráci s Milesom Davisom. „Otec bol organista, k tomuto nástroju ma priviedol on. Ale k trúbke som sa dostal sám vďaka Milesovi Davisovi. Hral som na nej na hotelovej izbe v pauzách medzi koncertmi. Trúbka je môj koníček. No a potom som sa dostal ako klávesista k Milesovi. Bolo to úžasné. Najdôležitejšia vec, ktorú som sa od neho naučil bola nezotrvávať na vyšliapaných chodníčkoch a vždy riskovať.“
A čo dáva najvýznamnejšiemu modernému organistovi spolupráca s Davidom Sanbornom? „Je to pre mňa skvelá šanca vrátiť sa späť k bluesovému a funkovému zvuku.“
