V Prahe sa zastavila putovná výstava Kontroverze. Je to veľmi nezvyčajný medzinárodný projekt.
PRAHA. Umierajúce dieťa, ktoré sa plazí k potravinovej pomoci, no už na neho čaká sup, desaťročná slečna v erotickej póze, fiktívny Adolf Hitler. Už pred vstupom na medzinárodnú putovnú výstavu Kontroverze v pražskom Rudolfine čítame upozornenie: „Pozor! Vystavené snímky môžu šokovať.“ O čítaní je aj celá výstava.
Právo a etika
Praha je siedme európske mesto, kde na výstave fotografií paradoxne nejde o ich vizuálnu stránku, ale o právnu a etickú. Okrem výstrahy dostávame pred vchodom akýsi obal karisbloku, do ktorého si počas prehliadky vkladáme listy. Práve text katalógu, ktorý si sami vytvárame, tvorí podstatu celej výstavy, kladie otázky.
Kevin Carter: Sudán
Ako zobrazovať utrpenie? Neznižuje sa fotografovaním jeho vážnosť?
Spomenul by si však niekto na túto tragédiu, keby neexistovala táto fotografia? To sa pýtajú kurátori výstavy, keď nás nechajú pozerať sa do očí umierajúcej dievčiny po výbuchu sopky v Andách. Zavalené dievča sa síce záchranári pokúšali vyslobodiť, no chýbala im technika a malá Omayra po dvoch dňoch zomrela.
Franck Fournier: Umierajúce dievča po výbuchu sopky
Je pri tejto snímke dôležité, kto bombu zhodil? Znie zas otázka kurátorov pri pohľade na deti, ktoré vo Vietname utekajú pred bombardovaním. O fotografii, ktorá sa stala symbolom hrôz vietnamskej vojny a v USA vyvolala obrovské reakcie, sa však neskôr zistilo, že Američania v tejto dedine vôbec nebojovali. Bomba sem padla leteckým silám Južného Vietnamu „omylom“.
Smrť, utrpenie či vojna sú hlavnými motívmi viacerých fotiek, ktoré vybrali organizátori výstavy Daniel Girardin, hlavný kurátor múzea v Lausanne, a Christian Pirker, člen Ženevskej advokátskej komory.
Barbie s mixérom
Bábika Barbie v lascívnej hre s mixérom. Za túto a ďalšie snímky zažalovala firma Mattel, ktorá hračky vyrába, fotografa Toma Forsytha. Vraj si prisvojil jej najslávnejší produkt. Forsythe sa bránil slobodou vyjadrovania a nakoniec uspel. Výrobca hračiek musel uhradiť vyše dva milióny eur ako súdne trovy. „Je možné, že práve vysoké súdne poplatky odrádzajú umelcov od slobody vyjadrovania?“
Zmena vizuálu i posolstva
Retuš dokáže meniť nielen vizuál, ale aj posolstvo fotografie. Kým na prvej pre nefajčiarsky zákon odstránili filozofovi Jeanovi Paulovi Sartrovi cigaretu, bez ktorej pritom nie je asi na žiadnej svojej fotke, na druhej snímke hodinky z ruky ruského dôstojníka vztyčujúceho vlajku na Ríšskom sneme v Berlíne zmizli pre istotu. Aby sa vraj náhodou nepotvrdili reči o rabovaní ruskými vojakmi.
Z niektorých fotiek zmizli dokonca aj celí ľudia, na iných naopak niečo pribudlo. Napríklad nástroje, čistota či simulovaný pokoj a pohoda. Inscenované fotky koncentračného tábora Dora v Nemecku mali upevniť nacistický režim. Realita však bola niekde inde. Zo 40-tisíc tunajších väzňov neprežilo viac než 26-tisí
Popri známych či menej známych fotografoch zaradili kurátori aj Slováka Ladislava Bielika a jeho slávnu fotografiu z roku 1968. Na Západe sa fotka mohla šíriť, dokonca sa k nej hlásili aj rôzni falošní autori, no v krajinách východnej Európy bola cenzurovaná a symbolicky tak akoby rozdelila svet.
Snímka tak skrýva viac než silný výjav Slováka Emila Galla, ktorý sa snaží postaviť jednému z tankov.
To všetko odhaľujú „neumelecké“ texty kurátorov. Odpovedať na ich otázky si však musí každý sám. V pražskom Rudolfine máte na to čas do 13. novembra.
